قۇرئان كەرىم مەنىلىرىنىڭ تەرجىمىسى - قۇرئان كەرىم قىسقىچە تەپسىرىنىڭ فۇلانىچە تەرجىمىسى

بەت نومۇرى:close

external-link copy
231 : 2

وَإِذَا طَلَّقۡتُمُ ٱلنِّسَآءَ فَبَلَغۡنَ أَجَلَهُنَّ فَأَمۡسِكُوهُنَّ بِمَعۡرُوفٍ أَوۡ سَرِّحُوهُنَّ بِمَعۡرُوفٖۚ وَلَا تُمۡسِكُوهُنَّ ضِرَارٗا لِّتَعۡتَدُواْۚ وَمَن يَفۡعَلۡ ذَٰلِكَ فَقَدۡ ظَلَمَ نَفۡسَهُۥۚ وَلَا تَتَّخِذُوٓاْ ءَايَٰتِ ٱللَّهِ هُزُوٗاۚ وَٱذۡكُرُواْ نِعۡمَتَ ٱللَّهِ عَلَيۡكُمۡ وَمَآ أَنزَلَ عَلَيۡكُم مِّنَ ٱلۡكِتَٰبِ وَٱلۡحِكۡمَةِ يَعِظُكُم بِهِۦۚ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٞ

Si on seeri rewɓe ɓen, ɓe ɓadinii timmingol edda on, hiɗon gasa artude e maɓɓe no moƴƴiri, maa tertoron ɓe no moƴƴiri haa edda on timma. Wata on artirɓe fii loorugol ɓe jaggita ɓe; wano majjuɓe gerdiraynoo. Kala waɗuɗo ɗum, gomɗii o tooñirii hoore-makko hanndugol lepte. Wata on jogitor Aayeeje Alla ɗen jalnori. Annditee Neemaaji Alla Mawnuɗi e mo'on, wano Jippinaneede Al-Qur'aana e Sunna, Himo Annditina on ɗum fii yo on rerɗu wa'ajito-ɗon. Huliree Alla jokkugol Yamirooje Makko woɗɗitoo haɗaaɗi Makko. Nganndon pellet Alla No Anndi kala huunde. O Yoɓoyay on e ɗum. info
التفاسير:

external-link copy
232 : 2

وَإِذَا طَلَّقۡتُمُ ٱلنِّسَآءَ فَبَلَغۡنَ أَجَلَهُنَّ فَلَا تَعۡضُلُوهُنَّ أَن يَنكِحۡنَ أَزۡوَٰجَهُنَّ إِذَا تَرَٰضَوۡاْ بَيۡنَهُم بِٱلۡمَعۡرُوفِۗ ذَٰلِكَ يُوعَظُ بِهِۦ مَن كَانَ مِنكُمۡ يُؤۡمِنُ بِٱللَّهِ وَٱلۡيَوۡمِ ٱلۡأٓخِرِۗ ذَٰلِكُمۡ أَزۡكَىٰ لَكُمۡ وَأَطۡهَرُۚ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ وَأَنتُمۡ لَا تَعۡلَمُونَ

Si on seerii rewɓe mon ɓen rij'a, edda maɓɓe on timmii, wata on haɗu-ɓe ontuma (yo waliyaaɓe maɓɓe), ruttagol ka moodiɓɓe maɓɓe ɓen desal kesal, si ɓe welondirii e ɗum kamɓe e ɓen moodiɓɓe maɓɓe. Nden ñaawoore no anndiŋtinee on laatiiɗo e mo'on no gomɗini Alla e Ñalannde Sakkitiinde. Ko ɗum ɓuri moƴƴannde on, ko ɗum kadi laɓɓiŋta on e teddungal. Ko Alla Anndi haqiiqa fiyakuuji ɗin e battane majji, onon on nganndaa ɗum. info
التفاسير:

external-link copy
233 : 2

۞ وَٱلۡوَٰلِدَٰتُ يُرۡضِعۡنَ أَوۡلَٰدَهُنَّ حَوۡلَيۡنِ كَامِلَيۡنِۖ لِمَنۡ أَرَادَ أَن يُتِمَّ ٱلرَّضَاعَةَۚ وَعَلَى ٱلۡمَوۡلُودِ لَهُۥ رِزۡقُهُنَّ وَكِسۡوَتُهُنَّ بِٱلۡمَعۡرُوفِۚ لَا تُكَلَّفُ نَفۡسٌ إِلَّا وُسۡعَهَاۚ لَا تُضَآرَّ وَٰلِدَةُۢ بِوَلَدِهَا وَلَا مَوۡلُودٞ لَّهُۥ بِوَلَدِهِۦۚ وَعَلَى ٱلۡوَارِثِ مِثۡلُ ذَٰلِكَۗ فَإِنۡ أَرَادَا فِصَالًا عَن تَرَاضٖ مِّنۡهُمَا وَتَشَاوُرٖ فَلَا جُنَاحَ عَلَيۡهِمَاۗ وَإِنۡ أَرَدتُّمۡ أَن تَسۡتَرۡضِعُوٓاْ أَوۡلَٰدَكُمۡ فَلَا جُنَاحَ عَلَيۡكُمۡ إِذَا سَلَّمۡتُم مَّآ ءَاتَيۡتُم بِٱلۡمَعۡرُوفِۗ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ ٱللَّهَ بِمَا تَعۡمَلُونَ بَصِيرٞ

Jibimɓe ɓen yo muynin ɓiɗɓe maɓɓe ɓen duuɓi ɗiɗi timmuɗi;ngon happo, ko wonannde on faandiiɗo timminde muyninngol ngol.No fawii baaba cukelel ngel, nafaqqa e koltu neene maggel; wano yimɓe woowiri ɗum ko lunndaaki sha'ria on,si tawii [neene on] ko seeraaɗo. Alla Fawaali jiyaaɗo tanaa ko o waawi e kuuɗe dewal.Dagaŋtaako gooto e jibinɓe ɓen ɗiɗo lorrindirgol sabu cukalel ngel; yeru ɗum no fawii ronoowo ngel on si baaba maayii acciraali ngel cukalel jawdi. Si neene e baaba faandike entugol boobo on ado duuɓi ɗiɗi timmude, bakkaatu fawaaki ɓe e ɗum; si ɓe diisondirii ɓe yarlondiri e mu'un, tawa ɗum lorrataa cellal ɓiɗɗo on. Si on faandike ɗaɓɓude muynonooɓe goo hara wanaa yumma, bakkaatu fawaaki on si on tottirii njoɓdi muyninoowo on no fottirɗon non, no moƴƴiri. Huliree Alla jokkugol Yamirooje Makko woɗɗitoo haɗaaɗi Makko. Nganndon pellet Alla No Reeni ko golloton kon; huunde suuɗotaako Mo e ɗum. O Yoɓoyay on kon ko ardinanɗon ko'e mo'on e golle. info
التفاسير:
بۇ بەتتىكى ئايەتلەردىن ئېلىنغان مەزمۇنلار:
• نهي الرجال عن ظلم النساء سواء كان بِعَضْلِ مَوْلِيَّتِه عن الزواج، أو إجبارها على ما لا تريد.
Toŋaŋgol worɓe ɓen tooñude rewɓe ɓen; foti non ko haɗugol ɓen [rewɓe] desal, maa doolugol ɓe e ko ɓe njiɗaa. info

• حَفِظَ الشرع للأم حق الرضاع، وإن كانت مطلقة من زوجها، وعليه أن ينفق عليها ما دامت ترضع ولده.
Shari'a on reenanii yumma on muyninngol; hay si o laatike seeraaɗo g. Naorkofaqqa makko ko gorko fawii fotde himo muyninnde ɓiɗɗo makko on. info

• نهى الله تعالى الزوجين عن اتخاذ الأولاد وسيلة يقصد بها أحدهما الإضرار بالآخر.
Allaahu Toowuɗo On Haɗii resindirɓe jaggirde ɓiɗɗo maɓɓe on ngam lorde goddo o. info

• الحث على أن تكون كل الشؤون المتعلقة بالحياة الزوجية مبنية على التشاور والتراضي بين الزوجين.
Rerɗingol nde fiyaaku desal ngal fof mahotoo e diisondiral wondude e yarluyee hakkunde resindirɓe ɓen. info