قۇرئان كەرىم مەنىلىرىنىڭ تەرجىمىسى - قۇرئان كەرىم قىسقىچە تەپسىرىنىڭ فۇلانىچە تەرجىمىسى

بەت نومۇرى:close

external-link copy
220 : 2

فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِۗ وَيَسۡـَٔلُونَكَ عَنِ ٱلۡيَتَٰمَىٰۖ قُلۡ إِصۡلَاحٞ لَّهُمۡ خَيۡرٞۖ وَإِن تُخَالِطُوهُمۡ فَإِخۡوَٰنُكُمۡۚ وَٱللَّهُ يَعۡلَمُ ٱلۡمُفۡسِدَ مِنَ ٱلۡمُصۡلِحِۚ وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ لَأَعۡنَتَكُمۡۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَزِيزٌ حَكِيمٞ

Ko jaŋtaa koo shar'iniraama ngam miijito-ɗon e ko nafata on aduna e laakara.Wondiiɓe maa ɓen no naamno-maa, an Annabiijo, fii toppitagol yatiimatu (wonduɗo), hol no ɓe gerdata? Hiɓe gasa jillindirde jawle maɓɓe ɗen ka nafaqqa, e koltu e wondiigu? Jaabo ɓe maakaa: "Ko moƴƴoragol e maɓɓe anngal jillondiral e jawle maɓɓe ɗen ɓuri mawnude mbarjaari ka Allah, ko ɗum kadi moƴƴani jawle maɓɓe ɗen; sabu ɗum reenay ɗe. Si on kafidii e maɓɓe non jawle e wondiigu ekn, huunde fawaaki on, tawde ko ɓe musiɗɓe mo'on ka diina; musiɗɓe non, ko mballondira. Alla no Anndi on ɓen bonnooɓe e moƴƴinooɓe immorde e ɓen toppitotooɓe wonduɓe. Si Mo Muuyunoo ɓiɗtinanngol on e ɓen yatimeeɓe, O Waɗayno. Si ko woni, Kaŋko Seniiɗo Tedduɗo On, O Hoynanii on wondigal mon e maɓɓe; sa
bu Diina Makko ko e ɗum mahii. Alla Ko Fooluɗo Mo fooletaake, Ñeeñuɗo e Tageefo Makko ngon.
info
التفاسير:

external-link copy
221 : 2

وَلَا تَنكِحُواْ ٱلۡمُشۡرِكَٰتِ حَتَّىٰ يُؤۡمِنَّۚ وَلَأَمَةٞ مُّؤۡمِنَةٌ خَيۡرٞ مِّن مُّشۡرِكَةٖ وَلَوۡ أَعۡجَبَتۡكُمۡۗ وَلَا تُنكِحُواْ ٱلۡمُشۡرِكِينَ حَتَّىٰ يُؤۡمِنُواْۚ وَلَعَبۡدٞ مُّؤۡمِنٌ خَيۡرٞ مِّن مُّشۡرِكٖ وَلَوۡ أَعۡجَبَكُمۡۗ أُوْلَٰٓئِكَ يَدۡعُونَ إِلَى ٱلنَّارِۖ وَٱللَّهُ يَدۡعُوٓاْ إِلَى ٱلۡجَنَّةِ وَٱلۡمَغۡفِرَةِ بِإِذۡنِهِۦۖ وَيُبَيِّنُ ءَايَٰتِهِۦ لِلنَّاسِ لَعَلَّهُمۡ يَتَذَكَّرُونَ

Wata on resu, onon muumini en, ɓen rewɓe shirkooɓe haa ɓe gomɗina Alla, ɓe naata e diina lislaamu. Pellete ko ko korɗo gomɗinɗo Alla e Nulaaɗo Makko on ɓuri moƴƴude debbo dimo rewoowo (lawru; towru); hay si ŋari e jawle makko haawnii on. Wata on resin rewɓe juulɓe ɓen worɓe shirkooɓe. Pellet ko maccuɗo gomɗiɗo Alla e Nulaaɗo ɓuri moƴƴude dimo shirkoowo, hay si o haawnii on. Ɓen shirkooɓe (worɓe e rewɓe), hino noddira konngol e kuugal faade e yiite. Alla No Noddira e golle moƴƴe naadayɗe aljaana, newinira ya'fuyee Makko On e Duŋayee Makko. Himo ɓaŋnginana yimɓe ɓen Aayeeje Makko ɗen, belajo'o ɓe taskitoo e majje ɓe gollata ɗe. info
التفاسير:

external-link copy
222 : 2

وَيَسۡـَٔلُونَكَ عَنِ ٱلۡمَحِيضِۖ قُلۡ هُوَ أَذٗى فَٱعۡتَزِلُواْ ٱلنِّسَآءَ فِي ٱلۡمَحِيضِ وَلَا تَقۡرَبُوهُنَّ حَتَّىٰ يَطۡهُرۡنَۖ فَإِذَا تَطَهَّرۡنَ فَأۡتُوهُنَّ مِنۡ حَيۡثُ أَمَرَكُمُ ٱللَّهُۚ إِنَّ ٱللَّهَ يُحِبُّ ٱلتَّوَّٰبِينَ وَيُحِبُّ ٱلۡمُتَطَهِّرِينَ

Wondiiɓe maa ɓen no naamno-maa, an Annabiijo, fii fiilordu, ɗam ƴiiƴam njaltoojam e rannga debbo e sahaaji keeriiɗi. Jaabo ɓe maakaa: Fiilordu, no nefinanii gorko e debbo. Woɗɗitee renndugol e rewɓe ɓen fewndo mun, wata on ɓadorɓe renndiigu haa ƴiiƴam ɗam taƴa, ɓe laɓɓiŋtinora lootngal. Si ɓe laaɓiŋtinorii lootngal ngal, renndiree e maɓɓe no Alla Daginiri non: laaɓuɓe rannga. Alla No Yiɗi ɓen hebbinorooɓe tuubugol e geddi, e ɓen faŋtinooɓe e laɓɓinagl. info
التفاسير:

external-link copy
223 : 2

نِسَآؤُكُمۡ حَرۡثٞ لَّكُمۡ فَأۡتُواْ حَرۡثَكُمۡ أَنَّىٰ شِئۡتُمۡۖ وَقَدِّمُواْ لِأَنفُسِكُمۡۚ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّكُم مُّلَٰقُوهُۗ وَبَشِّرِ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ

Rewɓe mon ɓen ko sugu ngesa (joombuure) mon mban; hiɓe jibinana on ɓiɗɓe wano ngesa jonnirta dimɗe. Ngardee ngesa mon mban (farji on) nokku ka ka njiɗɗon e no njiɗirɗon, fotde ko ka farji. ngardinanee ko'e mon golle moƴƴe; wano renndirgol e debbo mu'un fii ɓaɗtagol Alla jortoo jurriiya moƴƴo. Kuliree Alla ñemtiŋgol Yamirooje Makko woɗɗitoo haɗaaɗi Makko, wano ko O Shari'nani on e rwɓe mo'on. Nganndon wonde on kawroyay e Makko ñalnde darngal, O Yoɓita on golle mo'on. Wewlin muumini en, an Annabiijo, neemaaji mawɓe tuma ɓe kawrata e Joomi maɓɓe, ɓe tina Yeeso Makko Teddungo. info
التفاسير:

external-link copy
224 : 2

وَلَا تَجۡعَلُواْ ٱللَّهَ عُرۡضَةٗ لِّأَيۡمَٰنِكُمۡ أَن تَبَرُّواْ وَتَتَّقُواْ وَتُصۡلِحُواْ بَيۡنَ ٱلنَّاسِۚ وَٱللَّهُ سَمِيعٌ عَلِيمٞ

Wata on waɗu ngoondooje mon ɗen hujja heedorɗo golle ɗiggere e kulol Alla e moƴƴingol hakkunde yimɓe ɓen. Ko woni tun, si on woondii fii woppugol teertoo ɗiggere, on waɗay tan kaffaara woondoore nden, jokkiton ɗiggere. Allah ko Nanoowo haalaaji mo'on, Annduɗo golleeji mo'on; O Yoɓitoyay on ɗum. info
التفاسير:
بۇ بەتتىكى ئايەتلەردىن ئېلىنغان مەزمۇنلار:
• تحريم النكاح بين المسلمين والمشركين، وذلك لبُعد ما بين الشرك والإيمان.
Harmiingol resindirde julɗo e shirkoowo, tawde shirku e liimaanu kafidataa. info

• دلت الآية على اشتراط الولي عند عقد النكاح؛ لأن الله تعالى خاطب الأولياء لمّا نهى عن تزويج المشركين.
Aaye on tinndinii waɗɗagol waliiyu e humo-dewgal; sabu Alla e maɓɓe fewtniri Haala resugol (resina) shirkooɓe ɓen. info

• حث الشريعة على الطهارة الحسية من النجاسات والأقذار، والطهارة المعنوية من الشرك والمعاصي.
Shari'a on rerɗinii laɓɓinagol soɓe, e laɓɓinagl e shirku e geddi. info

• ترغيب المؤمن في أن يكون نظره في أعماله - حتى ما يتعلق بالملذات - إلى الدار الآخرة، فيقدم لنفسه ما ينفعه فيها.
Rerɗingol muumini en e golle moƴƴe, fii no ɓe woɗɗitora e dakamme aduna, ɓe humondira e laakara; ɓe huura ko nafata ɓe toon. info