قۇرئان كەرىم مەنىلىرىنىڭ تەرجىمىسى - قۇرئان كەرىم قىسقىچە تەپسىرىنىڭ فۇلانىچە تەرجىمىسى

بەت نومۇرى:close

external-link copy
211 : 2

سَلۡ بَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ كَمۡ ءَاتَيۡنَٰهُم مِّنۡ ءَايَةِۭ بَيِّنَةٖۗ وَمَن يُبَدِّلۡ نِعۡمَةَ ٱللَّهِ مِنۢ بَعۡدِ مَا جَآءَتۡهُ فَإِنَّ ٱللَّهَ شَدِيدُ ٱلۡعِقَابِ

Nulaaɗo, naamnor geɗalɓe Israa'iila en feloore, wi'aa: ko laaɓi jelu Alla Ɓaŋnginani on aayeeje Makko tinndinooje goongugol Nulaaɓe ɓen, fennuɗon ɗe ɗuuri ɗon? Kala waɗtitirɗo neenma Alla On geddi e fennugol, ɓaawo nde on neema feeñani mo, pellet, Alla ko Saɗtuɗo leptugol yeddooɓe fenna ɓen. info
التفاسير:

external-link copy
212 : 2

زُيِّنَ لِلَّذِينَ كَفَرُواْ ٱلۡحَيَوٰةُ ٱلدُّنۡيَا وَيَسۡخَرُونَ مِنَ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْۘ وَٱلَّذِينَ ٱتَّقَوۡاْ فَوۡقَهُمۡ يَوۡمَ ٱلۡقِيَٰمَةِۗ وَٱللَّهُ يَرۡزُقُ مَن يَشَآءُ بِغَيۡرِ حِسَابٖ

Ɓen heeferɓe cuɗinanaama ɗam nguurdam aduna e ko woni e majjam, immorde e ko woni heen e dakamme yonn ngasawon. Hiɓe jalkita ɓen gomɗimɓe Alla e ñalaande sakkitiinde. Ɓen huluɓe Alla ɗoftii Yamirooje Makko, ɓe reŋtii e haɗaaɗi Makko; ɓe wonoyay dow heeferɓe ɓen ka laakara, tawde Alla Naadoyaɓe aljanna. Alla no Rokka on mo O Muuyi e jeyaaɓe Makko ɓen ko aldaa e hasboore. info
التفاسير:

external-link copy
213 : 2

كَانَ ٱلنَّاسُ أُمَّةٗ وَٰحِدَةٗ فَبَعَثَ ٱللَّهُ ٱلنَّبِيِّـۧنَ مُبَشِّرِينَ وَمُنذِرِينَ وَأَنزَلَ مَعَهُمُ ٱلۡكِتَٰبَ بِٱلۡحَقِّ لِيَحۡكُمَ بَيۡنَ ٱلنَّاسِ فِيمَا ٱخۡتَلَفُواْ فِيهِۚ وَمَا ٱخۡتَلَفَ فِيهِ إِلَّا ٱلَّذِينَ أُوتُوهُ مِنۢ بَعۡدِ مَا جَآءَتۡهُمُ ٱلۡبَيِّنَٰتُ بَغۡيَۢا بَيۡنَهُمۡۖ فَهَدَى ٱللَّهُ ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لِمَا ٱخۡتَلَفُواْ فِيهِ مِنَ ٱلۡحَقِّ بِإِذۡنِهِۦۗ وَٱللَّهُ يَهۡدِي مَن يَشَآءُ إِلَىٰ صِرَٰطٖ مُّسۡتَقِيمٍ

Yimɓe ɓen laatino mofte goote fottuɗe e peewal ben maɓɓe Aadama, haa no seytaane majjiniriɓe non, ɓe luutondiri hakkunde gomɗinal e keeferaaku. Ko ɗum Alla Nuliri Nulaaɓe ɓen; wewlinirooɓe gomɗimɓe ɓen kon ko Alla Maraniɓe e Yurmeende Makko, jeertnirooɓe yedduɓe ɓen kon ko Alla Kammbirani ɓe e lepte muusuɗe. O Jippindini e Nulaaɓe ɓen Defte moftuɗe goona ka sikke jillaa e mu'un. Luutondiraali e Tawreetaare nden, si wanaa ɓen rokkaaɓe ganndal mayre: immorde e Alyahuuda en, ɓaawo kon ko ari ɓe e hujjaaji Alla, wonde ko nde goonga iwrunde ka Makko, ɓe haanaa yeddonirde e mayre. Alla Hawrindini muumuni en senndindirgol goonga e fenaande, immorde e duŋayee e muuyaande Makko. Alla No Fewnira on Mo O Muuyi e laawol feewungol focciingol; ngol woni laawol gomɗiɗal.
info
التفاسير:

external-link copy
214 : 2

أَمۡ حَسِبۡتُمۡ أَن تَدۡخُلُواْ ٱلۡجَنَّةَ وَلَمَّا يَأۡتِكُم مَّثَلُ ٱلَّذِينَ خَلَوۡاْ مِن قَبۡلِكُمۖ مَّسَّتۡهُمُ ٱلۡبَأۡسَآءُ وَٱلضَّرَّآءُ وَزُلۡزِلُواْ حَتَّىٰ يَقُولَ ٱلرَّسُولُ وَٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَعَهُۥ مَتَىٰ نَصۡرُ ٱللَّهِۗ أَلَآ إِنَّ نَصۡرَ ٱللَّهِ قَرِيبٞ

E on sikku, onon muumini en, on naatay aljanna hara on jarriboraaka sugu jarrabuyee yawtunooɓe on? Sabu ɓen meeɗuno saɗteende baasal e ñawu, ɓe dilliniraa kulol haa ɓe hawjiri ballal Alla ngal. Nulaaɗo on e gomɗindimɓe e makko ɓen mbi'i: "ko honnde tuma woni balla Alla ngal?". Hey, pellet ballal Alla ngal no ɓadii muumini en, fawiiɓe e Makko. info
التفاسير:

external-link copy
215 : 2

يَسۡـَٔلُونَكَ مَاذَا يُنفِقُونَۖ قُلۡ مَآ أَنفَقۡتُم مِّنۡ خَيۡرٖ فَلِلۡوَٰلِدَيۡنِ وَٱلۡأَقۡرَبِينَ وَٱلۡيَتَٰمَىٰ وَٱلۡمَسَٰكِينِ وَٱبۡنِ ٱلسَّبِيلِۗ وَمَا تَفۡعَلُواْ مِنۡ خَيۡرٖ فَإِنَّ ٱللَّهَ بِهِۦ عَلِيمٞ

Wonndiɓɓe maa ɓen (an Annabiijo), ɓe ngaray naamnaade ma: hol ko ɓe gasata sakkaade e jawle maɓɓe seertuɗe, ko honto kadi ɗum waɗetee? Jaabo ɓe wi'aa: Si won ko sakkiɗon e moƴƴere (laaɓunde dagiinde), ko fii jibinɓe on, e ɓadondiraaɓe mo'on (no foddiraa non), e ɓen wonduɓe, e ɓen waasuɓe, e on seteejo woɗɗitiiɗo leydi mu'un e yimɓe mu'un. Si won ko huuwuɗon -onon muumini en- immorde e moƴƴere -ɗuuɗi famɗi- pellet Alla No Anndi ɗum, huunde suuɗotaako Mo, ma O Yoɓu on ɗum. info
التفاسير:
بۇ بەتتىكى ئايەتلەردىن ئېلىنغان مەزمۇنلار:
• ترك شكر الله تعالى على نعمه وترك استعمالها في طاعته يعرضها للزوال ويحيلها بلاءً على صاحبها.
Roŋkude jaarnugol Alla e neemaaji Makko ɗin, acca huutorde ɗin e ɗoftaare Makko; ɗum waɗa sabu ɗin mula, ɗi woŋta jarrabuyee e neɗɗo on. info

• الأصل أن الله خلق عباده على فطرة التوحيد والإيمان به، وإبليس وأعوانه هم الذين صرفوهم عن هذه الفطرة إلى الشرك به.
Ka lasili, Alla Tagirii jeyaaɓe Makko ɓen tawhiidi e gomɗinal. Ko Ibuliisa e fedde mu'un majjiŋta ɓe e on lasli, o naɓra ɓe e shirku. info

• أعظم الخذلان الذي يؤدي للفشل أن تختلف الأمة في كتابها وشريعتها، فيكفّر بعضُها بعضًا، ويلعن بعضُها بعضًا.
No jeyaa e ko ɓuri mawnude e woppeede, tuma mofte luutondirta e deftere maɓɓe maa diine maɓɓe, woɗɓe yedda woɗɓe, ɓe huɗindira. info

• الهداية للحق الذي يختلف فيه الناس، ومعرفة وجه الصواب بيد الله، ويُطلب منه تعالى بالإيمان به والانقياد له.
Peewal wonande goonga mbo aade en luutandirta, e anndude peewal na woni e junngo Alla. Ina toree e Alla iimaan e gollude ko yamira ko. info

• الابتلاء سُنَّة الله تعالى في أوليائه، فيبتليهم بقدر ما في قلوبهم من الإيمان به والتوكل عليه.
Jarrabuyee,ko sunna Alla e waliyaaɓe Makko;Himo Jarriboraɓe emmbere fiɓnde e gomɗinal maɓɓe. info

• من أعظم ما يعين على الصبر عند نزول البلاء، الاقتداء بالصالحين وأخذ الأسوة منهم.
No jeyaa e ko wallinortee muñal tuma jarrabuyye ari, ñemtingol jokkitoo moƴƴuɓe ɓen. info