क़ुरआन के अर्थों का अनुवाद - पवित्र क़ुरआन की संक्षिप्त व्याख्या का फुलानी अनुवाद

पृष्ठ संख्या:close

external-link copy
3 : 5

حُرِّمَتۡ عَلَيۡكُمُ ٱلۡمَيۡتَةُ وَٱلدَّمُ وَلَحۡمُ ٱلۡخِنزِيرِ وَمَآ أُهِلَّ لِغَيۡرِ ٱللَّهِ بِهِۦ وَٱلۡمُنۡخَنِقَةُ وَٱلۡمَوۡقُوذَةُ وَٱلۡمُتَرَدِّيَةُ وَٱلنَّطِيحَةُ وَمَآ أَكَلَ ٱلسَّبُعُ إِلَّا مَا ذَكَّيۡتُمۡ وَمَا ذُبِحَ عَلَى ٱلنُّصُبِ وَأَن تَسۡتَقۡسِمُواْ بِٱلۡأَزۡلَٰمِۚ ذَٰلِكُمۡ فِسۡقٌۗ ٱلۡيَوۡمَ يَئِسَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِن دِينِكُمۡ فَلَا تَخۡشَوۡهُمۡ وَٱخۡشَوۡنِۚ ٱلۡيَوۡمَ أَكۡمَلۡتُ لَكُمۡ دِينَكُمۡ وَأَتۡمَمۡتُ عَلَيۡكُمۡ نِعۡمَتِي وَرَضِيتُ لَكُمُ ٱلۡإِسۡلَٰمَ دِينٗاۚ فَمَنِ ٱضۡطُرَّ فِي مَخۡمَصَةٍ غَيۡرَ مُتَجَانِفٖ لِّإِثۡمٖ فَإِنَّ ٱللَّهَ غَفُورٞ رَّحِيمٞ

Alla Harminanii on ko : maayi jiibi e kulle ɗen, e ƴiiƴam rufaaɗam, e teewu kose, e kon ewnoraa hirsugol ko wanaa Innde Alla, e ɗeɗɗii kon maayi, e luuaa=lukkangol kol maayi, e unii(yanngol) kol maayi, juraa(juwangol) kol maayi, e ko kulle ɗen ñaami(conngi) -si wanaa kon ko hewtitiɗon hirsuɗon ado maayde ; ɗum ɗon no dagii, O Harminanii on kadi ko hirsanaa sanamu, e nde ɗaɓɓoton senndirgol payanɗe mon ɗun ko kaaje maa laane na winnda e mum(waɗ) woto (waɗ) refi golle ko ɗeen mbipi ko, gollugol ɗum ko ko harmi e mon te ko yaltugol e ɗoftaare Alla. Hannde heeferɓe ɓen taƴike nde murtoton yalton e diina Lislaamu kan, wata on huluɓe, hulee Lam Min. Hannde Mi Timminanii on diina mon Lislaamu kan, Mi Timminii e dow mooɗon Neemaaji Am feeñuɗi e wirniiɗi, Mi Suɓanike on Islaamu on diina ; Mi Jaɓataa diina goo ko woori Lislaamu. Kala ɓittoriiɗo heege o ñaami ko maayi hara wanaa o ooñoriiɗo bakkaatu, haray bakkaatu woo fawaaki mo. Pellet, Alla Ko Haforoowo, Hinnotooɗo.
info
التفاسير:

external-link copy
4 : 5

يَسۡـَٔلُونَكَ مَاذَآ أُحِلَّ لَهُمۡۖ قُلۡ أُحِلَّ لَكُمُ ٱلطَّيِّبَٰتُ وَمَا عَلَّمۡتُم مِّنَ ٱلۡجَوَارِحِ مُكَلِّبِينَ تُعَلِّمُونَهُنَّ مِمَّا عَلَّمَكُمُ ٱللَّهُۖ فَكُلُواْ مِمَّآ أَمۡسَكۡنَ عَلَيۡكُمۡ وَٱذۡكُرُواْ ٱسۡمَ ٱللَّهِ عَلَيۡهِۖ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَۚ إِنَّ ٱللَّهَ سَرِيعُ ٱلۡحِسَابِ

Sahaaba'en no lamndo maa an Nullaɗo, ko hon-ɗum daginanaaɓe ñaamugol ? Maaku : "Daginanaama laaɓuɗi ɗin, e anndinɗon immorde e barmianyɗi eltaaɗi joman cellaaje wano dawaaɗi maa buutooji ɗin e joman en jagge hono liwe ɗi eltoton fii waañugo ko Alla Anndini on. Ñaamee e kon ko ɗi nannganta on ka waañugol hay si ɗi warii ɗum, jantoɗon Innde Alla e dow majji. Hulee Alla ɗoftoɗon Mo, accon haɗaaɗi Makko ɗin. Pellet, Alla Laatike Yaawuɗo hasboore. info
التفاسير:

external-link copy
5 : 5

ٱلۡيَوۡمَ أُحِلَّ لَكُمُ ٱلطَّيِّبَٰتُۖ وَطَعَامُ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡكِتَٰبَ حِلّٞ لَّكُمۡ وَطَعَامُكُمۡ حِلّٞ لَّهُمۡۖ وَٱلۡمُحۡصَنَٰتُ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنَٰتِ وَٱلۡمُحۡصَنَٰتُ مِنَ ٱلَّذِينَ أُوتُواْ ٱلۡكِتَٰبَ مِن قَبۡلِكُمۡ إِذَآ ءَاتَيۡتُمُوهُنَّ أُجُورَهُنَّ مُحۡصِنِينَ غَيۡرَ مُسَٰفِحِينَ وَلَا مُتَّخِذِيٓ أَخۡدَانٖۗ وَمَن يَكۡفُرۡ بِٱلۡإِيمَٰنِ فَقَدۡ حَبِطَ عَمَلُهُۥ وَهُوَ فِي ٱلۡأٓخِرَةِ مِنَ ٱلۡخَٰسِرِينَ

Hannde Alla Daginanii on laaɓuɗi ɗin, e ñaamugol kirse yimɓe Defte ɓen, O Daginani ɓe kirse mon ɗen, O Daginani on resugol saŋiiɓe gomɗimɓe ɓen, e saŋiiɓe okkaaɓe Defte ɓen ado mooɗon si on jonnii ɓe teŋe maɓɓe ɗen, wonon saŋiiɓe e faahisaaku(pankare) e njaatagol jeena. Kala on yedduɗo Sari'a Alla on, gomɗii hara golle makko ɗen bonirii ŋakkugol gomɗinal, on ɗon Ñalnde Darngal, ko jeyaaɗo e hayruɓe lutooɓe ka yiite ɓen. info
التفاسير:
इस पृष्ठ की आयतों से प्राप्त कुछ बिंदु:
• تحريم ما مات دون ذكاة، والدم المسفوح، ولحم الخنزير، وما ذُكِرَ عليه اسْمٌ غير اسم الله عند الذبح، وكل ميت خنقًا، أو ضربًا، أو بسقوط من علو، أو نطحًا، أو افتراسًا من وحش، ويُستثنى من ذلك ما أُدرِكَ حيًّا وذُكّيَ بذبح شرعي.
Ko harmingol ko maayi hirsaaka, e yiiƴam, e teewu kose, e kon ko ewnoraa hirsugol ko wanaa Innde Alla, e ɗeɗɗii ɗum maayi, e fiyaɗum maayi, e yani ummaade dowɗum maayi, e yuwaa ɗum maayi, e ko kulle ñaami. Kala non ko hewtitaa hirsa kirse sariya ɗum hino dagii. info

• حِلُّ ما صاد كل مدرَّبٍ ذي ناب أو ذي مخلب.
Dagingol ko kulle eltaaɗe jogiɗe celleeje wolla jagge waañi. info

• إباحة ذبائح أهل الكتاب، وإباحة نكاح حرائرهم من العفيفات.
Dagingol kirse yimɓe Defte ɓen, e dagagol resude rimɓe mabbe saŋiiɓe ɓen. info