የቅዱስ ቁርዓን ይዘት ትርጉም - የቁርአን አጭር ማብራርያ ትርጉም በፉላንኛ ቋንቋ

የገፅ ቁጥር:close

external-link copy
77 : 20

وَلَقَدۡ أَوۡحَيۡنَآ إِلَىٰ مُوسَىٰٓ أَنۡ أَسۡرِ بِعِبَادِي فَٱضۡرِبۡ لَهُمۡ طَرِيقٗا فِي ٱلۡبَحۡرِ يَبَسٗا لَّا تَخَٰفُ دَرَكٗا وَلَا تَخۡشَىٰ

Gomɗii Men Wahayinii e Muusaa: ɗum woni yaadu e jeyaaɓe Am ɓen jemma iwde Misra hara gooto so'aali fii maɓɓe, waɗan ɓe laawol yoorungol ka maayo ɓaawo piyirgol maayo ngon sawru ndun, hoolo Men wata a hulu fii wata Fir'awna e mbatu mun ngun hewtito ma, wata a hulu yoolagol ka maayo. info
التفاسير:

external-link copy
78 : 20

فَأَتۡبَعَهُمۡ فِرۡعَوۡنُ بِجُنُودِهِۦ فَغَشِيَهُم مِّنَ ٱلۡيَمِّ مَا غَشِيَهُمۡ

Fir'awna e koneeli mu'un ɗin jokkiti ɓe, maayo ngon suumi mo suumi koneeli makko ɗin, ko suumi ɓe kon anndaa haqiiqa mu'un si wanaa Alla, ɓe fow maɓɓe ɓe yoolaa ɓe halkaa, Muusaa e wonndu ɓe e makko ɓen daɗi. info
التفاسير:

external-link copy
79 : 20

وَأَضَلَّ فِرۡعَوۡنُ قَوۡمَهُۥ وَمَا هَدَىٰ

Fir'awna majjiniri yimɓe mu'un ɓen cuɗanngol ɓe geddi ɗin, o hodiri ɓe ɗum immorde e meere nden, o fewnaali ɓe e laawol Peewal ngal. info
التفاسير:

external-link copy
80 : 20

يَٰبَنِيٓ إِسۡرَٰٓءِيلَ قَدۡ أَنجَيۡنَٰكُم مِّنۡ عَدُوِّكُمۡ وَوَٰعَدۡنَٰكُمۡ جَانِبَ ٱلطُّورِ ٱلۡأَيۡمَنَ وَنَزَّلۡنَا عَلَيۡكُمُ ٱلۡمَنَّ وَٱلسَّلۡوَىٰ

Men Daalani ɓiɗɓe Israa'iila ɓen ɓaawo Men danndii ɓe e Fir'awna e koneeli mu'un ɗin: "Ko onon ɓiɗɓe Israa'iila, gomɗii Men danndiino on e goño mon on, Men fodi on kadi yewtidugol e Muusaa ka senngo ñaamo aynde wonunde nden ka moggo fello Tuuri, Men jippini e mo'on ka wemmbire immorde e neemaaji ɗin, njaram welirɗam wa njumri e sonndu fanɗundu welundu teewu hindu nanndundu e Sammaani gellal. info
التفاسير:

external-link copy
81 : 20

كُلُواْ مِن طَيِّبَٰتِ مَا رَزَقۡنَٰكُمۡ وَلَا تَطۡغَوۡاْ فِيهِ فَيَحِلَّ عَلَيۡكُمۡ غَضَبِيۖ وَمَن يَحۡلِلۡ عَلَيۡهِ غَضَبِي فَقَدۡ هَوَىٰ

Ñaamee immorde e dakmuɗi ɗin e kon ko Men arsiki on e ñaameteeji dagiiɗi ɗin, wata on yawtu ko Men daginani on kon yahon e ko Men harminani on kon, sakko jippoo e mooɗon Tikkere Am nden kala mo Tikkere Am nden jippii e mu'un haray gomɗii o halkike o malkisaama ka aduna e ka Laakara. info
التفاسير:

external-link copy
82 : 20

وَإِنِّي لَغَفَّارٞ لِّمَن تَابَ وَءَامَنَ وَعَمِلَ صَٰلِحٗا ثُمَّ ٱهۡتَدَىٰ

Pellet, Min ko Mi heewuɗo Yawtanngol e Yaafagol on tuubuɗo rutti ka Am o gomɗini, o golli golle moƴƴe, refti o ñiiɓi e hoore Goonga kan. info
التفاسير:

external-link copy
83 : 20

۞ وَمَآ أَعۡجَلَكَ عَن قَوۡمِكَ يَٰمُوسَىٰ

Ko hommbo hawjinmaa -an Muusaa- haa fiƴƴitiɗaa=mbirtida yimɓe maaɗa ɓen, accirɗaa ɓe ɓaawo maaɗa? info
التفاسير:

external-link copy
84 : 20

قَالَ هُمۡ أُوْلَآءِ عَلَىٰٓ أَثَرِي وَعَجِلۡتُ إِلَيۡكَ رَبِّ لِتَرۡضَىٰ

Muusaa (yo o his) maaki: "Kamɓe hiɓe ɓaawo am, ɓe hewtitoyto lam, mi adike yimɓe am ɓen ka Maaɗa fii yo A weltano lam yaccagol am ngol ka Maaɗa. info
التفاسير:

external-link copy
85 : 20

قَالَ فَإِنَّا قَدۡ فَتَنَّا قَوۡمَكَ مِنۢ بَعۡدِكَ وَأَضَلَّهُمُ ٱلسَّامِرِيُّ

Alla Daali: "Awa Menen dey, gomɗii Men jarribike yimɓe maaɗa ɓe accirɗaa ɓen ɓaawo maaɗa rewugol Ngaari ndi, gomɗii Saamiriiyu noddii ɓe e rewugol kol, o majjiniri ɓe sabu ɗum". info
التفاسير:

external-link copy
86 : 20

فَرَجَعَ مُوسَىٰٓ إِلَىٰ قَوۡمِهِۦ غَضۡبَٰنَ أَسِفٗاۚ قَالَ يَٰقَوۡمِ أَلَمۡ يَعِدۡكُمۡ رَبُّكُمۡ وَعۡدًا حَسَنًاۚ أَفَطَالَ عَلَيۡكُمُ ٱلۡعَهۡدُ أَمۡ أَرَدتُّمۡ أَن يَحِلَّ عَلَيۡكُمۡ غَضَبٞ مِّن رَّبِّكُمۡ فَأَخۡلَفۡتُم مَّوۡعِدِي

Muusaa arti ka yimɓe makko ɓen ko o tikkuɗo sabu rewugol maɓɓe Ngaari ndi, suniiɗo fii maɓɓe, Muusaa (yo o his) maaki: "Ko onon yo yimɓe, enee, Alla Fodaali on Fodoore Moƴƴunde wonnde O Jippinay e mo'on Tawreeta nden, O naada on kadi Aljanna, kaa ko jamaanu ngun juutani on haa yejjituɗon? Kaa on faandor ngal kuugal mo'on ɗoo fii yo Tikkere Joomi mooɗon jippo e mo'on, Lepte Makko ɗen yana e mo'on, ko sabu ɗum lunndorɗon fodoore am fii tabitugol e ɗoftaare nden haa mi ruttoo e mooɗon?! info
التفاسير:

external-link copy
87 : 20

قَالُواْ مَآ أَخۡلَفۡنَا مَوۡعِدَكَ بِمَلۡكِنَا وَلَٰكِنَّا حُمِّلۡنَآ أَوۡزَارٗا مِّن زِينَةِ ٱلۡقَوۡمِ فَقَذَفۡنَٰهَا فَكَذَٰلِكَ أَلۡقَى ٱلسَّامِرِيُّ

Yimɓe Muusaa ɓen wi'i: "Men lunndaaki fodoore maaɗa nden -an Muusaa- e yiɗi amen, ko woni ko sabu tampere, gomɗii men ronndinaama dolle tedduɗe immorde e cuɗaari yimɓe Fir'awna ɓen, men feriiɗe e nder ngayka fii seedugol e majje, ko no men feroriɗe non ka nder ngayka Saamiriiyu kadi ferori ko o jogii kon immorde e mbullaari kolce puccu Jibriila ngun (yo o his). info
التفاسير:
ከአንቀጾቹ የምንማራቸዉ ቁም ነገሮች:
• من سُنَّة الله انتقامه من المجرمين بما يشفي صدور المؤمنين، ويقر أعينهم، ويذهب غيظ قلوبهم.
No jeyaa e Sunna Alla yoftagol Makko bonɓe ɓen sellina ɓerɗe gomɗimɓe ɓen, gite maɓɓe ɓuuɓa, tikkere ɓerɗe maɓɓe ɗen iwa. info

• الطاغية شؤم على نفسه وعلى قومه؛ لأنه يضلهم عن الرشد، وما يهديهم إلى خير ولا إلى نجاة.
Ɓewɗo ko kataa=kiite e hoore-mun e yimɓe mun, sabu kanko o majjinay ɓe gaayi Peewal ngal, o fewnataa ɓe e moƴƴere wanaa faade e daɗal kadi o fewnata ɓe. info

• النعم تقتضي الحفظ والشكر المقرون بالمزيد، وجحودها يوجب حلول غضب الله ونزوله.
Neema on no lanndii reenugol e jarnugol ngol sinndondirɗum e ɓeydagol ngol, yeddugol mo no wajimmbina=waddina jippagol Tikkere Alla. info

• الله غفور على الدوام لمن تاب من الشرك والكفر والمعصية، وآمن به وعمل الصالحات، ثم ثبت على ذلك حتى مات عليه.
Alla ko O Surroowo e duumaade wonannde tuubuɗo immorde e sirku e keefeeru e geddi, o gomɗini Mo o golli Moƴƴi ɗin, refti o tabiti e ɗum haa o maayi e hoore mun. info

• أن العجلة وإن كانت في الجملة مذمومة فهي ممدوحة في الدين.
Pellet, hawjere nden hay si nde wonii ŋiñaande e, ko jaalii, kono ka Diina haray ko nde yettaande. info