قۇرئان كەرىم مەنىلىرىنىڭ تەرجىمىسى - قۇرئان كەرىم قىسقىچە تەپسىرىنىڭ فۇلانىچە تەرجىمىسى

بەت نومۇرى:close

external-link copy
5 : 49

وَلَوۡ أَنَّهُمۡ صَبَرُواْ حَتَّىٰ تَخۡرُجَ إِلَيۡهِمۡ لَكَانَ خَيۡرٗا لَّهُمۡۚ وَٱللَّهُ غَفُورٞ رَّحِيمٞ

Sinno ɓee noddiraynooɓe ma an Nulaaɗo, ka ɓaawo cuuɗi rewɓe maa ɓen muññino haa yawtaa tawaa ɓe, ontuma ɓe yewtire sowtooji joltuɗi, ko ɗum ɓuraynoo moƴƴannde ɓe dii noddirgol maa ɓaawo, tawde ko tintodugol e maa ngol wonndi e teddungal. Allah non ko Haforoowo junuubi kala tuubuɗo e maɓɓe e wanaa kamɓe sabu majjeede maɓɓe, Hinnotooɗo ɓe kadi. info
التفاسير:

external-link copy
6 : 49

يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُوٓاْ إِن جَآءَكُمۡ فَاسِقُۢ بِنَبَإٖ فَتَبَيَّنُوٓاْ أَن تُصِيبُواْ قَوۡمَۢا بِجَهَٰلَةٖ فَتُصۡبِحُواْ عَلَىٰ مَا فَعَلۡتُمۡ نَٰدِمِينَ

Ko onon yo ɓe gomɗimɓe Allah ɓe golliri sari'a Makko on, si faasiqiijo ardanii on e kabaaru fii yimɓe, haray tefee fii mun, haray on hawjiraali goongingol mo, fii wata on heɓor e yimɓe, sau majjeede huunde nden, waɗtiniron kon ko heɓiɗon e maɓɓe ɗon, ninsuɓe, tuma fenaande kumpital ngal laaɓani on. info
التفاسير:

external-link copy
7 : 49

وَٱعۡلَمُوٓاْ أَنَّ فِيكُمۡ رَسُولَ ٱللَّهِۚ لَوۡ يُطِيعُكُمۡ فِي كَثِيرٖ مِّنَ ٱلۡأَمۡرِ لَعَنِتُّمۡ وَلَٰكِنَّ ٱللَّهَ حَبَّبَ إِلَيۡكُمُ ٱلۡإِيمَٰنَ وَزَيَّنَهُۥ فِي قُلُوبِكُمۡ وَكَرَّهَ إِلَيۡكُمُ ٱلۡكُفۡرَ وَٱلۡفُسُوقَ وَٱلۡعِصۡيَانَۚ أُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلرَّٰشِدُونَ

Anndee wonnde Nulaaɗo Allah on hino hakkunde mon, onon muumini'en, wahayu on no jippaade e makko, rentoɗon e fennugol, sakko wahayu jippoo e makko humpitugol mo ngol fennugol mo, e hino le himo anndi ko moƴƴanta on. Si o tewtino on e ko holloton mo, on yanayno e tampere nde o faalananooka on. Kono Allah kan, e ɓural Makko ngal, O yiɗini on gomɗinal, O cuɗini ngal e ɓerɗe mon haa gomɗinɗon; O añini on keeferaaku, e yaltugol e ɗoftaare Makko, e yeddugol Mo. Ko ɓen siforaaɓe ɗin sifaaji ɗon, woni jokkuɓe laawol peewal ngol. info
التفاسير:

external-link copy
8 : 49

فَضۡلٗا مِّنَ ٱللَّهِ وَنِعۡمَةٗۚ وَٱللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٞ

Ko heɓu ɗon kon e cuɗinaneede gomɗinal ka ɓerɗe mon, e añineede bone on, fow ko ɓural immorde ka Allah, ngal O moƴƴorii e mon, e neema kadi mo O neeminiri on. Allah ko annduɗo jeyaaɓe Makko yettooɓe Mo ɓen, O fewna ɓe, Ñeeñuɗo kadi, tawde O waɗay huunde kala ka haani ɗon. info
التفاسير:

external-link copy
9 : 49

وَإِن طَآئِفَتَانِ مِنَ ٱلۡمُؤۡمِنِينَ ٱقۡتَتَلُواْ فَأَصۡلِحُواْ بَيۡنَهُمَاۖ فَإِنۢ بَغَتۡ إِحۡدَىٰهُمَا عَلَى ٱلۡأُخۡرَىٰ فَقَٰتِلُواْ ٱلَّتِي تَبۡغِي حَتَّىٰ تَفِيٓءَ إِلَىٰٓ أَمۡرِ ٱللَّهِۚ فَإِن فَآءَتۡ فَأَصۡلِحُواْ بَيۡنَهُمَا بِٱلۡعَدۡلِ وَأَقۡسِطُوٓاْۖ إِنَّ ٱللَّهَ يُحِبُّ ٱلۡمُقۡسِطِينَ

Si feddeeji ɗiɗi e gomɗimɓe ɓen haɓii, haray ko yo on moƴƴintinir hakkunde maɓɓe, onon gomɗimɓe ɓen, noddugol ñaawirgol sari'a Allah on e kon ko waddi ɓe. Si fedde goo e maɓɓe salike nde jaggitii, haɓee nden jaggitunde ɗon, haa nde ruttoo e ñaawoore Allah nden. Si nde ruttike e ɗum, ko moƴƴintinirgol hakkunde maɓɓe, nunɗal e laaɓal. Nunɗee ka ñaawugol hakkunde maɓɓe, tawde pellet, Allah no yiɗi nunɗooɓe e ñaawugol maɓɓe ngol. info
التفاسير:

external-link copy
10 : 49

إِنَّمَا ٱلۡمُؤۡمِنُونَ إِخۡوَةٞ فَأَصۡلِحُواْ بَيۡنَ أَخَوَيۡكُمۡۚ وَٱتَّقُواْ ٱللَّهَ لَعَلَّكُمۡ تُرۡحَمُونَ

Anndee gomɗimɓe ɓen ko jeyduɓe ka lislaamu. Jeydugol non e lislaamu, hino lamndii moƴƴingol hakkunde mon, onon gomɗimɓe pooɗondirayɓe ɓen. Huliree Allah ɗoftagol yamaruyeeji Makko, woɗɗitoo haɗaaɗi Makko, belajo, on yurminte. info
التفاسير:

external-link copy
11 : 49

يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ لَا يَسۡخَرۡ قَوۡمٞ مِّن قَوۡمٍ عَسَىٰٓ أَن يَكُونُواْ خَيۡرٗا مِّنۡهُمۡ وَلَا نِسَآءٞ مِّن نِّسَآءٍ عَسَىٰٓ أَن يَكُنَّ خَيۡرٗا مِّنۡهُنَّۖ وَلَا تَلۡمِزُوٓاْ أَنفُسَكُمۡ وَلَا تَنَابَزُواْ بِٱلۡأَلۡقَٰبِۖ بِئۡسَ ٱلِٱسۡمُ ٱلۡفُسُوقُ بَعۡدَ ٱلۡإِيمَٰنِۚ وَمَن لَّمۡ يَتُبۡ فَأُوْلَٰٓئِكَ هُمُ ٱلظَّٰلِمُونَ

Ko onon yo ɓen gomɗimɓe Allah, ɓe golliri sari'a Makko on ! Wata yimɓe goo e mon jalkitu woɗɓe dey: hino gasa hara ɓen jalkitaaɓe hino ɓuri moƴƴude e mun en ka Allah. Wata rewɓe kadi jalkitu rewɓe : hino gasa ka ɓen jalkitaaɓe ɓurata ɓe moƴƴude ka Allah. Wata on aybin musiɗɓe mon, hiɓe wa'i wa mon. Wata on bugondir kadi jammooje ɗe on yiɗaa, wano yimɓe Madiina anndiranoo ando seenagol Nulaaɗo Allah on (yo o his). Kala e mo'on waɗuɗo ɗum, ko yaltuɗo e ɗoftaare. Sifa ngun jikku ɗon non bonii baawo goɗingol. Kala mo tuubaali e ɗin geddi, ko ɓen woni tooñirɓe ko'e-mun, unagol e halkaare, sabu ɗin geddi maɓɓe. info
التفاسير:
بۇ بەتتىكى ئايەتلەردىن ئېلىنغان مەزمۇنلار:
• وجوب التثبت من صحة الأخبار، خاصة التي ينقلها من يُتَّهم بالفسق.
Hino waɗɗii tefugol kala sellude kabaruuji , teeŋtinii kumpite sikkiraaɓe faasiqiyaagal ɓen. info

• وجوب الإصلاح بين من يتقاتل من المسلمين، ومشروعية قتال الطائفة التي تصر على الاعتداء وترفض الصلح.
Hino waɗɗii moƴƴintingol hakkunde juulɓe haɓooɓe, haɓa fedde haɓɓitiinde nden e jaggitugol, saloo moƴƴintingol ngol. info

• من حقوق الأخوة الإيمانية: الصلح بين المتنازعين والبعد عما يجرح المشاعر من السخرية والعيب والتنابز بالألقاب.
Hino jeyaa e haqqeeji jiidigal ngal ka gomɗinal : moƴƴintingol hakkunde haɓuɓe, woɗɗitoo e ko yuwata co*ugol hono jalkitgol, e aybindirgol e bugondirgol jammooje bonɗe. info