قۇرئان كەرىم مەنىلىرىنىڭ تەرجىمىسى - قۇرئان كەرىم قىسقىچە تەپسىرىنىڭ فۇلانىچە تەرجىمىسى

بەت نومۇرى:close

external-link copy
65 : 16

وَٱللَّهُ أَنزَلَ مِنَ ٱلسَّمَآءِ مَآءٗ فَأَحۡيَا بِهِ ٱلۡأَرۡضَ بَعۡدَ مَوۡتِهَآۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَةٗ لِّقَوۡمٖ يَسۡمَعُونَ

Alla jippinirii ka senngo kammu toɓo, O wuurnitiri ngo leydi ndin yaltingol puɗi e mayri ɓaawo ndi laatinoo yoorundi. Wonii e jippinirgol ɗam ndiyam ka kammu, e yaltinirgol ɗam puɗi ɗin ka leydi, hujja ɓannginɗo kattal Alla ngal, wonannde yimɓe nanooɓe daalol Alla ɓe waajitora. info
التفاسير:

external-link copy
66 : 16

وَإِنَّ لَكُمۡ فِي ٱلۡأَنۡعَٰمِ لَعِبۡرَةٗۖ نُّسۡقِيكُم مِّمَّا فِي بُطُونِهِۦ مِنۢ بَيۡنِ فَرۡثٖ وَدَمٖ لَّبَنًا خَالِصٗا سَآئِغٗا لِّلشَّٰرِبِينَ

Anndee hino woodani on ko waajitoron onon yimɓe ɓen, ka gelooɗi, e ka na'i, e ka dammi. Tawde Men yarnira on ɓiraaɗam yaltayɗam e geece majji, jllondirɗam e ƴiiƴam ko woni hakkunde deedi majji e ɓanli majji... e hoore ɗum fow, ɓiraaɗam ɗam yaltay laaɓuɗam welɗam welayɗam yarooɓe. info
التفاسير:

external-link copy
67 : 16

وَمِن ثَمَرَٰتِ ٱلنَّخِيلِ وَٱلۡأَعۡنَٰبِ تَتَّخِذُونَ مِنۡهُ سَكَرٗا وَرِزۡقًا حَسَنًاۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَةٗ لِّقَوۡمٖ يَعۡقِلُونَ

Hino woodani kadi waaju e kon ko Men arsikata on immorde e dimɗe tamarooje e inabuuje ɗe moƴƴinirton siwran ko naɓata haqqil, ɗum wanaa ko moƴƴi. Hiɗon jogitora kadi ɗen dimɗe arsike moƴƴo mo nafitorton, wano tamaro yoorɗe, e zabiibu yoorɗe, e wiineeger e ɓalejam. Wonii e ko jantaa koo, hujja ɓannginɗo kattal Alla ngal e neema Makko on dow jeyaaɓe Makko ɓen, wonannde yimɓe haqqilooɓe, ko ɓen waajitorta. info
التفاسير:

external-link copy
68 : 16

وَأَوۡحَىٰ رَبُّكَ إِلَى ٱلنَّحۡلِ أَنِ ٱتَّخِذِي مِنَ ٱلۡجِبَالِ بُيُوتٗا وَمِنَ ٱلشَّجَرِ وَمِمَّا يَعۡرِشُونَ

Joomi maa an Nulaaɗo, lonngini ngii, O tinndini ngii wonnde: Jaggan hoore-maa cuuɗi ka pelle, e ka leɗɗe, e kon ko yimɓe ɓen mahata ɓe sañña. info
التفاسير:

external-link copy
69 : 16

ثُمَّ كُلِي مِن كُلِّ ٱلثَّمَرَٰتِ فَٱسۡلُكِي سُبُلَ رَبِّكِ ذُلُلٗاۚ يَخۡرُجُ مِنۢ بُطُونِهَا شَرَابٞ مُّخۡتَلِفٌ أَلۡوَٰنُهُۥ فِيهِ شِفَآءٞ لِّلنَّاسِۚ إِنَّ فِي ذَٰلِكَ لَأٓيَةٗ لِّقَوۡمٖ يَتَفَكَّرُونَ

Refti ñaamaa e kala ko yiɗuɗaa e dimɗe, naatiraa e ɗate e Joomi maa hollu-maa, newinaaɗe. Hino yalta e deedi ɗin ñaaki, njuumri sertundi noone (dane, boɗe, ekn), cellal no wonani yimɓe ɓen e ɗum, hiɓe ñawndira ndi nawnaaje. Wonii e ko lonngingol ngii ñaakii, e ndin njuuri yaltayndi e deedi majji, hujja ɓannginɗo kattal Alla ngal e toppitagol Mo fiyakuuji tagu Makko ngun, wonannde yimɓe miijitotooɓe, ko ɓen waajitorta. info
التفاسير:

external-link copy
70 : 16

وَٱللَّهُ خَلَقَكُمۡ ثُمَّ يَتَوَفَّىٰكُمۡۚ وَمِنكُم مَّن يُرَدُّ إِلَىٰٓ أَرۡذَلِ ٱلۡعُمُرِ لِكَيۡ لَا يَعۡلَمَ بَعۡدَ عِلۡمٖ شَيۡـًٔاۚ إِنَّ ٱللَّهَ عَلِيمٞ قَدِيرٞ

Alla tagirii on, ko aldah e yeru gadiido, refti O hunnay on tuma laje mon timmi. Hino e mooɗon on juutoowo duuɓi haa ka o ruttotoo e jaasuɗum nguurndam, woni nayeegu, hara huunde o anndit- taa. Pellet, Alla ko Annduɗo, huunde suuɗaaki Mo e golle jeyaaɓe Makko ɓen. Ko O Hattanɗo, Mo huunde ronkitaa. info
التفاسير:

external-link copy
71 : 16

وَٱللَّهُ فَضَّلَ بَعۡضَكُمۡ عَلَىٰ بَعۡضٖ فِي ٱلرِّزۡقِۚ فَمَا ٱلَّذِينَ فُضِّلُواْ بِرَآدِّي رِزۡقِهِمۡ عَلَىٰ مَا مَلَكَتۡ أَيۡمَٰنُهُمۡ فَهُمۡ فِيهِ سَوَآءٌۚ أَفَبِنِعۡمَةِ ٱللَّهِ يَجۡحَدُونَ

Alla seniiɗo On ɓurnii yoga mon e dow yoga e kon ko O arsiki on. O waɗi mon alɗuɓe e waasuɓe, koohoojo e maccuɗo. Ɓen ɓe Alla ɓurdini ka arsike wonaali ruttirooɓe arsike maɓɓe on e maccuɓe maɓɓe ɓen haa ɓen hawtida e maɓɓe fotugol e mayri. Ko honno ɓe jaɓirta kafidugol Alla e jeyaaɓe Makko ɓen ka tawata ɓe jaɓataa kafidude e maɓɓe geɓal fotayngal e maɓɓe? Ko honɗum e tooñe non? Ko honɗum e yeddugol neema Alla on ɓuri ɗum mawnude? info
التفاسير:

external-link copy
72 : 16

وَٱللَّهُ جَعَلَ لَكُم مِّنۡ أَنفُسِكُمۡ أَزۡوَٰجٗا وَجَعَلَ لَكُم مِّنۡ أَزۡوَٰجِكُم بَنِينَ وَحَفَدَةٗ وَرَزَقَكُم مِّنَ ٱلطَّيِّبَٰتِۚ أَفَبِٱلۡبَٰطِلِ يُؤۡمِنُونَ وَبِنِعۡمَتِ ٱللَّهِ هُمۡ يَكۡفُرُونَ

Alla waɗanii on onon yimɓe ɓen, e nanndolla mon resondirɓe ɓe woowondiron. O waɗani on ɓen resondiraaɓe mon ɓiɗɓe e taaniraaɓe. O arsiki on kadi ñaameteeji, wano teewu, gabbee e teɓateeriiji laaɓuɗi. E hara ko meere sanamu nden ɓe gomɗinta? E ko neemaaji Alla ɗuuɗuɗi ɗi ɓe hattanaa moftude ɗin ɓe yeddata ɓe ronka yettirde Alla gomɗingol Mo Kanko tun? info
التفاسير:
بۇ بەتتىكى ئايەتلەردىن ئېلىنغان مەزمۇنلار:
• جعل تعالى لعباده من ثمرات النخيل والأعناب منافع للعباد، ومصالح من أنواع الرزق الحسن الذي يأكله العباد طريًّا ونضيجًا وحاضرًا ومُدَّخَرًا وطعامًا وشرابًا.
Alla waɗanii jeyaaɓe Makko ɓen e dimɗe tamaro e inabuuje ɗen nafooreeji, e moƴƴereeji immorde e arsike moƴƴo mo ɓe ñaamata no laaɓi wonndude e njarama. info

• في خلق النحلة الصغيرة وما يخرج من بطونها من عسل لذيذ مختلف الألوان بحسب اختلاف أرضها ومراعيها، دليل على كمال عناية الله تعالى، وتمام لطفه بعباده، وأنه الذي لا ينبغي أن يوحَّد غيره ويُدْعى سواه.
Hino e tagu ñaaki togosii ɗin, e ko yaltata kon e deedi majji immorde e njuumri welndi, sertundi noone no ɗi sertiri leyɗe e ɗo ɗi ndurata, hujja ɓannginɗo timmugol yurmeende Alla nden e newinangol jeyaaɓe Makko ɓen, e wonnde haanaa ka goɗɗo maa goɗɗum goo yiɗee toree si wanaa Kanko. info

• من منن الله العظيمة على عباده أن جعل لهم أزواجًا ليسكنوا إليها، وجعل لهم من أزواجهم أولادًا تقرُّ بهم أعينهم، ويخدمونهم ويقضون حوائجهم، وينتفعون بهم من وجوه كثيرة.
Hino jeyaa e neemaaji Alla ɗin e hoore jeyaaɓe Makko ɓen, waɗangol ɓe resondiral ka ɓe deeƴa e mun, O waɗani ɓe e ɓen resondiraaɓe maɓɓe ɓiɗɓe ko wallina ɓerɓe maɓɓe, ɓe no duncana ɓe huntana ɓe haajuuji maɓɓe, ɓe nafitora ɓen ka ɗuuɗi. info