قۇرئان كەرىم مەنىلىرىنىڭ تەرجىمىسى - قۇرئان كەرىم قىسقىچە تەپسىرىنىڭ فۇلانىچە تەرجىمىسى

بەت نومۇرى:close

external-link copy
26 : 10

۞ لِّلَّذِينَ أَحۡسَنُواْ ٱلۡحُسۡنَىٰ وَزِيَادَةٞۖ وَلَا يَرۡهَقُ وُجُوهَهُمۡ قَتَرٞ وَلَا ذِلَّةٌۚ أُوْلَٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلۡجَنَّةِۖ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ

Hino woodani ɓen moƴƴinirɓe golle ɗe Alla wajimbini e maɓɓe immorde dewe, e accugol ko O harmini e maɓɓe immorde e geddi, mbarjaari moƴƴundi : ndin woni Aljanna. Hino woodani ɓe kadi ɓeydaari e ɗum, ndin woni yi'ugol yeeso Alla ngon. Nduggu hippataa geece maɓɓe ɗen, wanaa kadi jaasere maa koyeera suddata ɗen. Ko ɓen siforiiɓe ɗin sifaaji moƴƴingol woni yimɓe Aljanna ɓen, kamɓe ko ɓe duumotooɓe ton. info
التفاسير:

external-link copy
27 : 10

وَٱلَّذِينَ كَسَبُواْ ٱلسَّيِّـَٔاتِ جَزَآءُ سَيِّئَةِۭ بِمِثۡلِهَا وَتَرۡهَقُهُمۡ ذِلَّةٞۖ مَّا لَهُم مِّنَ ٱللَّهِ مِنۡ عَاصِمٖۖ كَأَنَّمَآ أُغۡشِيَتۡ وُجُوهُهُمۡ قِطَعٗا مِّنَ ٱلَّيۡلِ مُظۡلِمًاۚ أُوْلَٰٓئِكَ أَصۡحَٰبُ ٱلنَّارِۖ هُمۡ فِيهَا خَٰلِدُونَ

Ɓen golluɓe golle bonɗe ɗen immorde keeferaaku e geddi, hino woodani ɓe njoɓdi yeru bone moɓe golli on immorde e lepte Alla ɗen laakara. Jaasere e koyeera hino hippa geece maɓɓe ɗen, ɓe alaa daɗndoowo ɓe e lepte Alla ɗen si O jippiniiɗe e maɓɓe. A sikkay geece maɓɓe ɗen ko niwre jem- ma niɓɓutuɗo suddiraa hakke ko ɗe ɗuuɗiri curki yiite ngen. Ɓen siforiiɓe ɗin sifaaji, ko kamɓe woni yimɓe Yiite ngen, kamɓe ko ɓe luttooɓe ton. info
التفاسير:

external-link copy
28 : 10

وَيَوۡمَ نَحۡشُرُهُمۡ جَمِيعٗا ثُمَّ نَقُولُ لِلَّذِينَ أَشۡرَكُواْ مَكَانَكُمۡ أَنتُمۡ وَشُرَكَآؤُكُمۡۚ فَزَيَّلۡنَا بَيۡنَهُمۡۖ وَقَالَ شُرَكَآؤُهُم مَّا كُنتُمۡ إِيَّانَا تَعۡبُدُونَ

Janto an Nulaaɗo, Ñalnde Darngal, tuma nde Men mooɓindiroyta tagu ngun fow, refti Men wi'ana ɓen sirkannooɓe Alla aduna : "Onon sirkooɓe ɓen, luttee ka nokku mon, onon e reweteeɗi mon ɗin ɗi rewaynoɗon aduna gaanin Alla." Men senndinra hakkunde rewooɓe ɓen e reweteeɓe ɓen. Ontuma reweteeɓe ɓen daɗndoo e rewooɓe ɓen, ɓe wi'a : "Wanaa menen rewaynoɗon aduna fes!". info
التفاسير:

external-link copy
29 : 10

فَكَفَىٰ بِٱللَّهِ شَهِيدَۢا بَيۡنَنَا وَبَيۡنَكُمۡ إِن كُنَّا عَنۡ عِبَادَتِكُمۡ لَغَٰفِلِينَ

Ɗoo, rewetenooɓe maɓɓe ko woori Alla ɓen daɗndoto e maɓɓe, ɓe wi'a : "Alla ko seedee -O yonii ɗum - wonnde menen, men weltoranooki ko rewaynoɗon men, men yamiraa on ɗum kadi, alaa no men so'ira dewe mon. info
التفاسير:

external-link copy
30 : 10

هُنَالِكَ تَبۡلُواْ كُلُّ نَفۡسٖ مَّآ أَسۡلَفَتۡۚ وَرُدُّوٓاْ إِلَى ٱللَّهِ مَوۡلَىٰهُمُ ٱلۡحَقِّۖ وَضَلَّ عَنۡهُم مَّا كَانُواْ يَفۡتَرُونَ

Ko e nden nokkuure mawnde woni ko wonkii kala jarribortee ko ki ardini e golle ka nguurndam aduna Sirkooɓe ɓen ruttitee ka Jeyɗo ɓe e goonga on, On woni Alla fawtiiɗo hasbugol ɓe. Ko ɓe fefindinoo kon e sanamuuji tefanayɗi ɓe majjira ɓe. info
التفاسير:

external-link copy
31 : 10

قُلۡ مَن يَرۡزُقُكُم مِّنَ ٱلسَّمَآءِ وَٱلۡأَرۡضِ أَمَّن يَمۡلِكُ ٱلسَّمۡعَ وَٱلۡأَبۡصَٰرَ وَمَن يُخۡرِجُ ٱلۡحَيَّ مِنَ ٱلۡمَيِّتِ وَيُخۡرِجُ ٱلۡمَيِّتَ مِنَ ٱلۡحَيِّ وَمَن يُدَبِّرُ ٱلۡأَمۡرَۚ فَسَيَقُولُونَ ٱللَّهُۚ فَقُلۡ أَفَلَا تَتَّقُونَ

An Nulaaɗo, maakan ɓee sirkanooɓe Alla : "Ko hommbo woni arsikiroowo on immorde ka kammu jippinana on toɓo? Ko hommbo kadi woni arsikoo- wo on immorde ka leydi e kon fuɗata e mayri, ko hommbo hebbinirta ndi oogirɗe? Ko hommbo kadi woni yaltinoowo ko wuuri e nder ko maayi, wano heɗɗere ko yaltata e kullun, maa woofoonde e colum? Ko hommbo kadi woni toppitiiɗo fiyaaku kammu ngun e leydi ndin e kala ko woni e majji immmorde e tagaaɗi? Ɓe jaaboto wonnde waɗuɗo ɗum on fow ko : "Alla". Awa maakan ɓe : "E on anndah ɗum, huliron Alla ɗoftagol yamirooje Makko ɗen, woɗɗitoo haɗaaɗi Makko ɗin?". info
التفاسير:

external-link copy
32 : 10

فَذَٰلِكُمُ ٱللَّهُ رَبُّكُمُ ٱلۡحَقُّۖ فَمَاذَا بَعۡدَ ٱلۡحَقِّ إِلَّا ٱلضَّلَٰلُۖ فَأَنَّىٰ تُصۡرَفُونَ

Ko on ɗon mooɗon, onon ɓee yimɓe, waɗuɗo ɗum ɗon on fow, ko Alla goonga on taguɗo on, toppitii fiyaaku mon. Ko honɗum arata ɓaawo nde goonga kan feeñi si wanaa majjere e yeebaare? Ko honto haqqille mon yaari seli kaa goonga feeñuka? info
التفاسير:

external-link copy
33 : 10

كَذَٰلِكَ حَقَّتۡ كَلِمَتُ رَبِّكَ عَلَى ٱلَّذِينَ فَسَقُوٓاْ أَنَّهُمۡ لَا يُؤۡمِنُونَ

Ko wano Allankaaku ngun tabitinirani Alla on non e goonga, konngol Joomi maa ngol an Nulaaɗo, hoddiraangol waɗɗorii e ɓen yaltirɓe e goonga ɓen sattere hoore, wonnde pellet, ɓe gomɗintah. info
التفاسير:
بۇ بەتتىكى ئايەتلەردىن ئېلىنغان مەزمۇنلار:
• أعظم نعيم يُرَغَّب به المؤمن هو النظر إلى وجه الله تعالى.
Neema ɓuraaɗo rerɗinireede gomɗinɗo, ko yi'oygol yeeso Alla ngon. info

• بيان قدرة الله، وأنه على كل شيء قدير.
Aayeeje ɗen hino ɓanngini kattal Alla ngal, wonnde ko O haɗtanɗo kala huunde. info

• التوحيد في الربوبية والإشراك في الإلهية باطل، فلا بد من توحيدهما معًا.
Wootinɗingol Alla kafida Mo kadi e reweteeɗi goo ko meere. Ko alah e saga o wootinɗina e ɗidi fow majji. info

• إذا قضى الله بعدم إيمان قوم بسبب معاصيهم فإنهم لا يؤمنون.
Si Alla ñaawii wonnde yimɓe gomɗinirtah sabu geddi maɓɓe ɗin, ɓen gomɗinoytah. info