د قرآن کریم د معناګانو ژباړه - فولاني ژبې ته د المختصر في تفسیر القرآن الکریم ژباړه

د مخ نمبر:close

external-link copy
37 : 9

إِنَّمَا ٱلنَّسِيٓءُ زِيَادَةٞ فِي ٱلۡكُفۡرِۖ يُضَلُّ بِهِ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ يُحِلُّونَهُۥ عَامٗا وَيُحَرِّمُونَهُۥ عَامٗا لِّيُوَاطِـُٔواْ عِدَّةَ مَا حَرَّمَ ٱللَّهُ فَيُحِلُّواْ مَا حَرَّمَ ٱللَّهُۚ زُيِّنَ لَهُمۡ سُوٓءُ أَعۡمَٰلِهِمۡۗ وَٱللَّهُ لَا يَهۡدِي ٱلۡقَوۡمَ ٱلۡكَٰفِرِينَ

Anndee neeɓnugol lebbi hormanteeji ɗin haa e lebbi goo waɗtitira ɗi ɗin -wano aarabeeɓe ɓen huuwiraynoo fewndo majjere- ko ɓeydagol e keeferaaku. Seytaane hino majjinira ɗin yedduɓe Alla ɓen nde o fewjannoo ɓe nden fewjoore bonnde : hiɓe dagintinira lewru hormanteeru dun hitaande, ɓe waɗtitira ndu lewru goo, ɓe heddina ndu e ko ndu harminiri kon hitaande, fii no ɓe hawritoya e limoore lebbi Alla hormanteeji ɗin, ɓe lunndoo ñaawoore Makko nden. Seytaane cuɗinanii ɓe ɗen golle bonɗe, ɓe jokki ɗum. Alla non fewnataa heeferɓe luttooɓe e keeferaaku mun. info
التفاسير:

external-link copy
38 : 9

يَٰٓأَيُّهَا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ مَا لَكُمۡ إِذَا قِيلَ لَكُمُ ٱنفِرُواْ فِي سَبِيلِ ٱللَّهِ ٱثَّاقَلۡتُمۡ إِلَى ٱلۡأَرۡضِۚ أَرَضِيتُم بِٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا مِنَ ٱلۡأٓخِرَةِۚ فَمَا مَتَٰعُ ٱلۡحَيَوٰةِ ٱلدُّنۡيَا فِي ٱلۡأٓخِرَةِ إِلَّا قَلِيلٌ

Ko onon yo gomɗimɓe Alla e Nulaaɗo Makko on, ɓe gollitiri sari'a Makko on, ko haɗi on si on noddaama e jihaadi fii Alla ka haɓugol ayɓe mon ɓen, hiɗon teddintinoo, heddoɗon ka cuuɗi?! E on wela nguurndam aduna e dakamme mun lannayɗum e diini neemaaji laakara duumotooɗi?! Dakamme aduan on wonaali yeeso laakara si wanaa ko jaasi. Ko honno haqqilloowo suɓorta ko lannata e hoore ko heddotoo, maa ko jaasi e hoore ko mawni?! info
التفاسير:

external-link copy
39 : 9

إِلَّا تَنفِرُواْ يُعَذِّبۡكُمۡ عَذَابًا أَلِيمٗا وَيَسۡتَبۡدِلۡ قَوۡمًا غَيۡرَكُمۡ وَلَا تَضُرُّوهُ شَيۡـٔٗاۗ وَٱللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ قَدِيرٌ

Si on yaltaali -onon ɓee gomɗimɓe-, yahon jihaadi fii Alla, haɓon ayɓe ɓen, Alla leptiray on koyeera ekn, O waɗtitira on yimɓe ɗoftotooɓe Mo tuma ɓe noddaa e jihaadi. On lorritaa Mo huunde e ko lun- ndotoɗon yamirooje Makko; tawde Himo yonndinii e mon, onon non hiɗon hatonjini e Makko. Alla ko haɗtanɗo kala huunde, hay huunde ronkintaa Mo, Himo haɗtani wallugol diina Makko kan e Annabaajo Makko on gaanin mon. info
التفاسير:

external-link copy
40 : 9

إِلَّا تَنصُرُوهُ فَقَدۡ نَصَرَهُ ٱللَّهُ إِذۡ أَخۡرَجَهُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ ثَانِيَ ٱثۡنَيۡنِ إِذۡ هُمَا فِي ٱلۡغَارِ إِذۡ يَقُولُ لِصَٰحِبِهِۦ لَا تَحۡزَنۡ إِنَّ ٱللَّهَ مَعَنَاۖ فَأَنزَلَ ٱللَّهُ سَكِينَتَهُۥ عَلَيۡهِ وَأَيَّدَهُۥ بِجُنُودٖ لَّمۡ تَرَوۡهَا وَجَعَلَ كَلِمَةَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ ٱلسُّفۡلَىٰۗ وَكَلِمَةُ ٱللَّهِ هِيَ ٱلۡعُلۡيَاۗ وَٱللَّهُ عَزِيزٌ حَكِيمٌ

Si onon -ɓee gomɗimɓe- on wallaali Nulaaɗo Alla on (yo o his), nootoɗon noddaandu makko ndun ka jihaadi fii laawol Alla, gomɗii haray Alla walliino mo fewndo on tawdanooka e makko; tuma nde sirkooɓe ɓen yaltindinnoo mo e Abuubakr (yo Alla wele mo), ɓe wondaano e tataɓo, tuma nde ɓe wonunoo ka fammeere hiɓe huli heeferɓe ɓen wota yi'uɓe, tuma nde Nulaaɗo Alla on (yo o his) maakanaynoo Abuubakr fii ɗuytangol mo kulol tawde sirkooɓe ɓen hewtitike ɓe : "Wata a suno, pellet, Alla no wondi e meeɗe, O wallay'en". Alla Jippini deeƴere e ɓernde Nulaaɗo Makko on, O Jippini kadi konu ngu on yi'aano -ngun woni Malaa'ika ko faaboo on, On waɗi konngol sirkooɓe ɓen lesɗungol, Konngol Alla (lislaamu) ngol woni toowungol. Alla ko Fooluɗo e Jaati Mun e Laamu mun, gooto foolataa Mo, Ñeeñuɗo e Toppitagol Makko e Qudra Makko e Sari'a Makko. info
التفاسير:
په دې مخ کې د ایتونو د فایدو څخه:
• العادات المخالفة للشرع بالاستمرار عليها دونما إنكار لها يزول قبحها عن النفوس، وربما ظُن أنها عادات حسنة.
Aadaaji lunndiiɗi sari'a on ittay ko ɗi kaani kon e wonikii, haawnaaki ka woɗɓe sikka ɗum ko aada moƴƴo. info

• عدم النفير في حال الاستنفار من كبائر الذنوب الموجبة لأشد العقاب، لما فيها من المضار الشديدة.
Salagol yaltude fewndo haanaa yalteede ko jeyaaɗum e junuubi mawɗi, waɗɗinayɗi lepte muusuɗe. info

• فضيلة السكينة، وأنها من تمام نعمة الله على العبد في أوقات الشدائد والمخاوف التي تطيش فيها الأفئدة، وأنها تكون على حسب معرفة العبد بربه، وثقته بوعده الصادق، وبحسب إيمانه وشجاعته.
Deeƴere ko ɓural jeyaangal e neemaaji Alla, ɗi O neeminirta jeyaaɓe Makko ɓen fewndo saɗteende e kulol ɓerɗe. Ɗum no heɓora emmbere(fotde) no jeyaaɗo on anndiri woo Joomi mun o hooli fodoore Makko nden, e emmbere gomɗinal makko e cuucal makko. info

• أن الحزن قد يعرض لخواص عباد الله الصدِّيقين وخاصة عند الخوف على فوات مصلحة عامة.
Wonde sunaare hino heɓa suɓaaɓe e jeyaaɓe Alla goonguɓe ɓen, teŋtinii tuma hulangol faataade maslaha huuɓituɗo. info