د قرآن کریم د معناګانو ژباړه - فولاني ژبې ته د المختصر في تفسیر القرآن الکریم ژباړه

د مخ نمبر:close

external-link copy
147 : 6

فَإِن كَذَّبُوكَ فَقُل رَّبُّكُمۡ ذُو رَحۡمَةٖ وَٰسِعَةٖ وَلَا يُرَدُّ بَأۡسُهُۥ عَنِ ٱلۡقَوۡمِ ٱلۡمُجۡرِمِينَ

Si ɓe fennii ma an Nulaaɗo, e kon ko adduɗaa immorde ka Joomi maa, rerɗinir ɓe wiide : "Joomi mon ko Jom-Yurmeende yaajunde ; Himo Yurmiree on nennangol on lepte ɗen. Rentiniraaɓe kadi wiide : "Pellet, lepte Makko ɗen ruttetaake gaay e feggitotooɓe geddi ɓen". info
التفاسير:

external-link copy
148 : 6

سَيَقُولُ ٱلَّذِينَ أَشۡرَكُواْ لَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ مَآ أَشۡرَكۡنَا وَلَآ ءَابَآؤُنَا وَلَا حَرَّمۡنَا مِن شَيۡءٖۚ كَذَٰلِكَ كَذَّبَ ٱلَّذِينَ مِن قَبۡلِهِمۡ حَتَّىٰ ذَاقُواْ بَأۡسَنَاۗ قُلۡ هَلۡ عِندَكُم مِّنۡ عِلۡمٖ فَتُخۡرِجُوهُ لَنَآۖ إِن تَتَّبِعُونَ إِلَّا ٱلظَّنَّ وَإِنۡ أَنتُمۡ إِلَّا تَخۡرُصُونَ

Arma sirkooɓe ɓen dallinora koddoruyee Alla on e sirkangol Mo ngol : "Sinno Alla Muuyuno, menen e baabiraaɓe amen ɓen men sirkantaano Mo. Si All Muuyuno, men harmintaano hay e huunde e hoore-amen". Ko wano non tigirigi ɓen adinooɓe ɓe gifenniraynoo Nulaaɓe mu'un ɓe wi'a : "Sinno Alla Muuyuno, men fennataano ɓe", ɓe lutti e ngol fennugol haa ɓe meeɗi lepte Amen ɗen. Nulaaɗo, maakan ɓee sirkooɓe : "Hara hiɗon jogii tuuginorde tinndoore wonnde Alla no Weltori sirku mo'on? e ko dagintinton ko O Harminani on, harminon ko O Daginani on? Ngol jillindirgol mon ɗon yonii ko holla wonnde Alla Weltoraa on. Pellet, onon on jokkaa si wanaa sikke, pellet, sikke ɗen duncataa e goonga kan hay e huunde, onon on wonaali si wanaa fenooɓe". info
التفاسير:

external-link copy
149 : 6

قُلۡ فَلِلَّهِ ٱلۡحُجَّةُ ٱلۡبَٰلِغَةُۖ فَلَوۡ شَآءَ لَهَدَىٰكُمۡ أَجۡمَعِينَ

Maakan ɓee sirkooɓe : "Si tawii on maraa hujja si wanaa oo hujja cadunam ɗoo, haray anndee pellet, hino woodani All hujja yonoowo mo taƴondirtaa yeeso ngatooji mon, bonnayɗi jiɓi-liɓiiji mon. Sinno Alla Muuyuno, O Fewnanyno on onon ɓee sirkooɓe fow". info
التفاسير:

external-link copy
150 : 6

قُلۡ هَلُمَّ شُهَدَآءَكُمُ ٱلَّذِينَ يَشۡهَدُونَ أَنَّ ٱللَّهَ حَرَّمَ هَٰذَاۖ فَإِن شَهِدُواْ فَلَا تَشۡهَدۡ مَعَهُمۡۚ وَلَا تَتَّبِعۡ أَهۡوَآءَ ٱلَّذِينَ كَذَّبُواْ بِـَٔايَٰتِنَا وَٱلَّذِينَ لَا يُؤۡمِنُونَ بِٱلۡأٓخِرَةِ وَهُم بِرَبِّهِمۡ يَعۡدِلُونَ

Maakan ɓee sirkooɓe harminooɓe ko Alla Dagini ɓe baka ɗum e Alla : "Addee seedeeɓe mon ɓen, ɓe seeditoo wonnde Alla Harminii ɗii piiji ɗi harminɗon". Si ɓe seeditorii ko aldaa e ganndal, wata a goongimɓe e ɗum, an Nulaaɗo ; tawde ko seeditagol fenaande non. Wata jokku mbeleeɗe ɓen fennuɓe Aayeeje Amen ɗen tuma ɓe harminnoo ko Alla Daginani ɓe, wata a jokku ɓen ɓe gomɗintaa laakara, kamɓe hiɓe sirkana Joomi maɓɓe. Ko honno sugu ɓen ɗon jokkirtee?! info
التفاسير:

external-link copy
151 : 6

۞ قُلۡ تَعَالَوۡاْ أَتۡلُ مَا حَرَّمَ رَبُّكُمۡ عَلَيۡكُمۡۖ أَلَّا تُشۡرِكُواْ بِهِۦ شَيۡـٔٗاۖ وَبِٱلۡوَٰلِدَيۡنِ إِحۡسَٰنٗاۖ وَلَا تَقۡتُلُوٓاْ أَوۡلَٰدَكُم مِّنۡ إِمۡلَٰقٖ نَّحۡنُ نَرۡزُقُكُمۡ وَإِيَّاهُمۡۖ وَلَا تَقۡرَبُواْ ٱلۡفَوَٰحِشَ مَا ظَهَرَ مِنۡهَا وَمَا بَطَنَۖ وَلَا تَقۡتُلُواْ ٱلنَّفۡسَ ٱلَّتِي حَرَّمَ ٱللَّهُ إِلَّا بِٱلۡحَقِّۚ ذَٰلِكُمۡ وَصَّىٰكُم بِهِۦ لَعَلَّكُمۡ تَعۡقِلُونَ

An Nulaaɗo, Maakan yimɓe ɓen : "Aree mi janngana on ko Alla Harmini e mon : ko nde kafidoton e Makko huunde nde O Tagi, e nde jagganton jibimɓe on ɓe tawta no waɗɗii on moƴƴagol e maɓɓe, e nde waroton ɓiɗɓe mon ɓen kulol baasal -wano yimɓe majjuɓe gerdiraynoo- Ko Mene Arsikata on onon e maɓɓe, O Harmini kadi nde ɓaɗtotoɗon pankare ɗen ko feeñi e majje e ko wirnii, e warugol wonkii ki Alla Harmini warugol si wanaa hara ko e goonga -wano jeenugol ɓaawo caŋiido maa murtugol yalta Lisalaamu. Ko ɗum mooɗon woni ko O Wasiyii on ; belajo'o, on haqqilay yamirooje Alla ɗen e haɗaaɗi Makko ɗin. info
التفاسير:
په دې مخ کې د ایتونو د فایدو څخه:
• الحذر من الجرائم الموصلة لبأس الله؛ لأنه لا يُرَدُّ بأسه عن القوم المجرمين إذا أراده.
Ko rentagol e bone waɗɗinanyɗi lepte Alla ; tawde lepte Alla ɗen ruttetaake e bonnuɓe ɓen si O Faandike ɓe. info

• الاحتجاج بالقضاء والقدر بعد أن أعطى الله تعالى كل مخلوق قُدْرة وإرادة يتمكَّن بهما من فعل ما كُلِّف به؛ ظُلْمٌ مَحْض وعناد صرف.
Dallinorgol muyɗe e koddoruyee ɓaawo nde Alla Hoddirani tagu kala ko fawaa kon, ko tooñitagol tigi e canndalaagal. info

• دَلَّتِ الآيات على أنه بحسب عقل العبد يكون قيامه بما أمر الله به.
Aayeeje ɗen tinndinii wonnde jeyaaɗo kala ko yeru haqqil mun kin waɗirta ko Alla Yamiri mo kon. info

• النهي عن قربان الفواحش أبلغ من النهي عن مجرد فعلها، فإنه يتناول النهي عن مقدماتها ووسائلها الموصلة إليها.
Si ɓaɗtagol pankare ɗen haɗaama, haray waɗugol ɗe ittii e sikke. Alla na hadi ko ardinta pankare e jokkorde jottinooje e pankare. info