د قرآن کریم د معناګانو ژباړه - فولاني ژبې ته د المختصر في تفسیر القرآن الکریم ژباړه

د مخ نمبر:close

external-link copy
53 : 3

رَبَّنَآ ءَامَنَّا بِمَآ أَنزَلۡتَ وَٱتَّبَعۡنَا ٱلرَّسُولَ فَٱكۡتُبۡنَا مَعَ ٱلشَّٰهِدِينَ

Haawaariyaŋko en wi'i kadi: "Joomi amen, men gomɗinii kon ko Jippinɗaa immorde e Linnjiila, men jokkii kadi Iisaa (yo o his), waɗdu men e ɓen seediiɓe goonga, gomɗimɓe Ma e Nulaaɓe Maaɗa". info
التفاسير:

external-link copy
54 : 3

وَمَكَرُواْ وَمَكَرَ ٱللَّهُۖ وَٱللَّهُ خَيۡرُ ٱلۡمَٰكِرِينَ

Yedduɓe ɓen e ɓiɗɓe Israa'iila fewji fii warugol Iisaa (yo o his), Alla Kadi Fewjani ɓe O Acci ɓe e majjere maɓɓe, O Nanndiŋtini Iisaa e gorko goo. Ko Alla Ɓuri Moƴƴude e fewjooɓe ɓen; tawde alaa ɓurɗo Mo tiiɗude e fewjanngol ayɓe Makko ɓen. info
التفاسير:

external-link copy
55 : 3

إِذۡ قَالَ ٱللَّهُ يَٰعِيسَىٰٓ إِنِّي مُتَوَفِّيكَ وَرَافِعُكَ إِلَيَّ وَمُطَهِّرُكَ مِنَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَجَاعِلُ ٱلَّذِينَ ٱتَّبَعُوكَ فَوۡقَ ٱلَّذِينَ كَفَرُوٓاْ إِلَىٰ يَوۡمِ ٱلۡقِيَٰمَةِۖ ثُمَّ إِلَيَّ مَرۡجِعُكُمۡ فَأَحۡكُمُ بَيۡنَكُمۡ فِيمَا كُنتُمۡ فِيهِ تَخۡتَلِفُونَ

Alla Kadi Fewjani ɓe tuma nde O Daalannoo Iisaa (yo o his): "Hey Iisaa, Min ko Mi Ƴettitoowo ma hara a maayaa, Mi ɓamte ɓanndu ndun e ruuhu on ka Am, Mi Daɗnde soɓe yedduɓe ɓen Mi Woɗɗiŋtine ɓe, Mi Waɗa ɓen jokkuɓe ma ka diina goonga (no e ɓen, gomɗimɓe Muhammadu ɓen yo o his), e hoore ɓen yedduɓe ma haa Ñalnde Darngal, e dow teddungal. Refti ko faade ka Am Min Tun woni ruttorde mo'on Ñalnde Darngal, Mi Ñaawira hakkunde mo'on goonga, kon ko laatino-ɗon hiɗon luutondira e mu'un. info
التفاسير:

external-link copy
56 : 3

فَأَمَّا ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ فَأُعَذِّبُهُمۡ عَذَابٗا شَدِيدٗا فِي ٱلدُّنۡيَا وَٱلۡأٓخِرَةِ وَمَا لَهُم مِّن نَّٰصِرِينَ

Ammaa non ɓen yedduɓe on goonga mi addan-ɗaa ɓe,Mi Lepta ɓen ɗon leptira ɓe muusuɗe ka aduna Warugol ɓe Hoyfina ɓe ekn,ka laakara kan,ko lepte yiite.Alanaaɓe faabotooɓe duñana ɓe lepte ɗen. info
التفاسير:

external-link copy
57 : 3

وَأَمَّا ٱلَّذِينَ ءَامَنُواْ وَعَمِلُواْ ٱلصَّٰلِحَٰتِ فَيُوَفِّيهِمۡ أُجُورَهُمۡۗ وَٱللَّهُ لَا يُحِبُّ ٱلظَّٰلِمِينَ

Ammaa ɓen gomɗimɓe ma e goonga mo addanɗaaɓe on, ɓe golle golle-moƴƴe: immorde e juulugol, jakka, hoora, e jokkere enɗam, ekn, pellet, Alla Yoɓiray ɓe baraaji golle maɓɓe ɗen no timmiri; huunde ɗuytetaako e mun. Ndee yeewtere fii jokkuɓe "Almasiihu" on ado Nuleede Muhammadu (on mo jam e kisiyee woni e mun on); mo Almasiihu on tigiri wewlini fii mun. Alla Yiɗaa tooñooɓe ɓen, no jeyaa ko ɓuri mawnude e tooñe, kafidugol e Alla Toowuɗo On, fenna Nulaaɓe Makko ɓen. info
التفاسير:

external-link copy
58 : 3

ذَٰلِكَ نَتۡلُوهُ عَلَيۡكَ مِنَ ٱلۡأٓيَٰتِ وَٱلذِّكۡرِ ٱلۡحَكِيمِ

Koo ko men janngaŋta maa e kumpite Iisaa (yo o his), immorde e aayeeje ɓaŋnguɗe tinndinooje e sellugol kon ko Mi Jippini e Maaɗa; ko Jaŋtoore gomɗuɓe ɓen, Ñeññaande nde mehre alaa e mun. info
التفاسير:

external-link copy
59 : 3

إِنَّ مَثَلَ عِيسَىٰ عِندَ ٱللَّهِ كَمَثَلِ ءَادَمَۖ خَلَقَهُۥ مِن تُرَابٖ ثُمَّ قَالَ لَهُۥ كُن فَيَكُونُ

Pellet tagudu Iisaa ndun (yo o his) ka Alla, no wa'i wa tagudu Aadama ndun e mbummbuldi; ko aldaa e Neene e Baaba, Alla Daalan mo tun: "Laato ɓanndiŋke!" o laatori no Alla Toowuɗo On Faandori non. Hol no ɓe aaƴorta wonnde ko o reweteeɗo e hoore hujja tagireede mo ko aldaa e Baaba, himɓe jannga kadi wonnde Aadama ko ɓanndiŋke; ɗum e wonnde o tagiraama ko aldaa e Neene e Baaba?! info
التفاسير:

external-link copy
60 : 3

ٱلۡحَقُّ مِن رَّبِّكَ فَلَا تَكُن مِّنَ ٱلۡمُمۡتَرِينَ

Goonga ka sikke alaa e mu'un kan fii Iisaa (yo his), ko kan Jippinaa e maaɗa immorde e Joomi ma'a, wata a laatodu e sikkitiɓe murtuɓe ɓen; si ko woni, tabitu e goonga maa kan. info
التفاسير:

external-link copy
61 : 3

فَمَنۡ حَآجَّكَ فِيهِ مِنۢ بَعۡدِ مَا جَآءَكَ مِنَ ٱلۡعِلۡمِ فَقُلۡ تَعَالَوۡاْ نَدۡعُ أَبۡنَآءَنَا وَأَبۡنَآءَكُمۡ وَنِسَآءَنَا وَنِسَآءَكُمۡ وَأَنفُسَنَا وَأَنفُسَكُمۡ ثُمَّ نَبۡتَهِلۡ فَنَجۡعَل لَّعۡنَتَ ٱللَّهِ عَلَى ٱلۡكَٰذِبِينَ

Kala wennjuɗo an nulaaɗo, immorde e Annasaara en, e fiyaake Iisaa, aaƴiiɗo wonnde on wanaa jeyaaɗo Alla; ɓaawo kon ko aru-maa e ganndal sellungal fii makko, maakaŋɓe: "Aree nodden ko tawdee, ɓiɗɓe amen e ɓiɗɓe mo'on, rewɓe amen e rewɓe mo'on, ko'e amen e ko'e mo'on, mooɓondiren en fow, refti ñaagoren Alla toraare nde O Jippiŋta kuddi Makko ndin e hoore fenooɓe ɓen e amen e mo'on". info
التفاسير:
په دې مخ کې د ایتونو د فایدو څخه:
• من كمال قدرته تعالى أنه يعاقب من يمكر بدينه وبأوليائه، فيمكر بهم كما يمكرون.
No jeyaa e timmoode Kattal Alla Toowuɗo On, tawde O Leptay ɓen fewjanooɓe Diina Makko kan e waliyaaɓe Makko ɓen, O Fewja fii maɓɓe no ɓe fewjirta non. info

• بيان المعتقد الصحيح الواجب في شأن عيسى عليه السلام، وبيان موافقته للعقل فهو ليس بدعًا في الخلقة، فآدم المخلوق من غير أب ولا أم أشد غرابة والجميع يؤمن ببشريته.
Ɓanngingol finnde sellunde nden waɗɗiinde nden e ɓaŋnge Iisaa (yo o his), holla kadi haqqille no jaɓi ɗum, e wonnde wanaa o fuɗɗorde ka tagu; Aadama ko tagiraaɗo ko aldaa e Yumma e Ben, fiyaake on ɗon on no ɓuri haawnaade, kono fow hino gomɗini neɗɗiŋkeyaagal makko ngal. info

• مشروعية المُباهلة بين المتنازعين على الصفة التي وردت بها الآية الكريمة.
Shar'inegol "urba =hudaade" hakkunde luutondirɓe, wano ɗum joliri non ka aaya tedduɗo. info