ߞߎ߬ߙߣߊ߬ ߞߟߊߒߞߋ ߞߘߐ ߟߎ߬ ߘߟߊߡߌߘߊ - ߟߊߘߛߏߣߍ߲" ߞߎ߬ߙߣߊ߬ ߞߟߊߒߞߋ ߞߘߐߦߌߘߊ ߘߐ߫ ߝߎ߬ߟߊߣߌ߲ ߘߐ߫

ߞߐߜߍ ߝߙߍߕߍ:close

external-link copy
24 : 48

وَهُوَ ٱلَّذِي كَفَّ أَيۡدِيَهُمۡ عَنكُمۡ وَأَيۡدِيَكُمۡ عَنۡهُم بِبَطۡنِ مَكَّةَ مِنۢ بَعۡدِ أَنۡ أَظۡفَرَكُمۡ عَلَيۡهِمۡۚ وَكَانَ ٱللَّهُ بِمَا تَعۡمَلُونَ بَصِيرًا

Ko kanko woni haɗuɗo sirkooɓe ɓen hewtugol on, fewndo nde worɓe ɓurɓe cappanɗe jeetato e maɓɓe eɓɓunoo memirde on bone Hudaybiyyah, O haɗi ɓe kadi juuɗe mon memude ɓe, hara on haɓataa ɓe on lorrataa ɓe, wurin on accituno ɓe, ɓaawo nde waawunoɗon ɓe. Allah siforii wonnde Reenuɗo ko golloton kon. Huunde e mun suuɗaaki Mo. info
التفاسير:

external-link copy
25 : 48

هُمُ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ وَصَدُّوكُمۡ عَنِ ٱلۡمَسۡجِدِ ٱلۡحَرَامِ وَٱلۡهَدۡيَ مَعۡكُوفًا أَن يَبۡلُغَ مَحِلَّهُۥۚ وَلَوۡلَا رِجَالٞ مُّؤۡمِنُونَ وَنِسَآءٞ مُّؤۡمِنَٰتٞ لَّمۡ تَعۡلَمُوهُمۡ أَن تَطَـُٔوهُمۡ فَتُصِيبَكُم مِّنۡهُم مَّعَرَّةُۢ بِغَيۡرِ عِلۡمٖۖ لِّيُدۡخِلَ ٱللَّهُ فِي رَحۡمَتِهِۦ مَن يَشَآءُۚ لَوۡ تَزَيَّلُواْ لَعَذَّبۡنَا ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ مِنۡهُمۡ عَذَابًا أَلِيمًا

Ko ɓen woni ko yeddi Allah e Nulaaɗo Makko on, ɓe sakkii on e Juulirde Hormorde nden, ɓe haɗi neldaari ndin hewtugol nokku hirsirde nden ka hormorde. Si wanaano sabu worɓe e rewɓe gomɗimɓe Allah ɓe on anndataano haa waɗtidon ɓe e haɓidaaɓe ɓen ka heeferɓe, bakkaatu e diya (soktorɗum) fawora on ko waruɗon ɓe kon, ko aldaa e anndugol, si wanaano fii ɗum, Allah duŋinanayno on ka udditugol Makko, fii no Allah naadira e yurmeende Makko nden, kala mo O muuyani, wano gomɗimɓe ɓen Makko.Si yedduɓe ɓen senndondirno e gomɗimɓe ɓen Makka ɗon, ko pellet, Men leptirayno ɓen yedduɓe Allah e Nulaaɗo on, lepte muusuɗe. info
التفاسير:

external-link copy
26 : 48

إِذۡ جَعَلَ ٱلَّذِينَ كَفَرُواْ فِي قُلُوبِهِمُ ٱلۡحَمِيَّةَ حَمِيَّةَ ٱلۡجَٰهِلِيَّةِ فَأَنزَلَ ٱللَّهُ سَكِينَتَهُۥ عَلَىٰ رَسُولِهِۦ وَعَلَى ٱلۡمُؤۡمِنِينَ وَأَلۡزَمَهُمۡ كَلِمَةَ ٱلتَّقۡوَىٰ وَكَانُوٓاْ أَحَقَّ بِهَا وَأَهۡلَهَاۚ وَكَانَ ٱللَّهُ بِكُلِّ شَيۡءٍ عَلِيمٗا

Tuma nde yeddunooɓe Allah e Nulaaɗo mun on waɗunoo e ɓerɗe maɓɓe ɗen jinngo majjiyanke, ngo humondiraa e goonga woo si wanaa mbeleeɗe. Ɓe salorii naatugol Nulaaɗo Allah (jom kisiyee) on Makko, hitaande Hudaybiyyah nden, kulol wata ɓe felire wi'eede o fooliiɓe. Allah jippini deeƴere Makko nden e dow Nulaaɗo Makko on e gomɗimɓe ɓen, ka tawata ɓe teeɗoragol sirkooɓe ɓen yeru kuuɗe maɓɓe ɗen, wanaano ko tikkinta ɓe. O fawi ɓe Konngol goonga ngol wiingol " reweteeɗo tanaa Allaahu alaa ", e ñiiɓnugol ngol, ɓe niiɓni ngol. Woniri non, tawi ko gomɗimɓe ɓen ɓuri hanndude e maggol, ɓe laatorii hannduɓe e maggol, sabu moƴƴere wonnde e ɓerɗe maɓɓe, nde Allah anndi fii mun. Allah siforii wonnde annduɗo kala huunde. Hay huunde suuɗaaki Mo. info
التفاسير:

external-link copy
27 : 48

لَّقَدۡ صَدَقَ ٱللَّهُ رَسُولَهُ ٱلرُّءۡيَا بِٱلۡحَقِّۖ لَتَدۡخُلُنَّ ٱلۡمَسۡجِدَ ٱلۡحَرَامَ إِن شَآءَ ٱللَّهُ ءَامِنِينَ مُحَلِّقِينَ رُءُوسَكُمۡ وَمُقَصِّرِينَ لَا تَخَافُونَۖ فَعَلِمَ مَا لَمۡ تَعۡلَمُواْ فَجَعَلَ مِن دُونِ ذَٰلِكَ فَتۡحٗا قَرِيبًا

Gomɗii Allah goonginiranii Nulaaɗo Makko on, koyɗol ngol e hoore goonga, fewndo O hollunoo mo ngol koyɗol, o humpiti ngol sahaaba'en makko, wonnde o naatidoyay e maɓɓe, ko Suudu Allah Hormordu, hara ko ɓe hooliiɓe bone ayɓe maɓɓe, woɗɓe e maɓɓe femmba salaaji mun, woɗɓe ɓen ɗuyta tun sukundu ndun, fii maandingol lannude golle hajju ɗen. Allah no anndi ko moƴƴani on, onon muumini'en, huunde nde tawata on anndaa onon. O waɗii non ko wanaa ko koyɗol ngol holli kon, naatugol Makko nden hitaande, uddital ɓadiingal. Ko ɗum woni ko Allah newini fii mun ka ahodal Hudaybiyya e ko jokki ɗon kon ka uddital Khaybara, e juuɗe gomɗimɓe ɓen tawanooɓe Hudaybiyya. info
التفاسير:

external-link copy
28 : 48

هُوَ ٱلَّذِيٓ أَرۡسَلَ رَسُولَهُۥ بِٱلۡهُدَىٰ وَدِينِ ٱلۡحَقِّ لِيُظۡهِرَهُۥ عَلَى ٱلدِّينِ كُلِّهِۦۚ وَكَفَىٰ بِٱللَّهِ شَهِيدٗا

Ko Kanko woni nulirɗo Nulaaɗo Makko on Muhammad (yo o his) ɓanngannduyee laaɓuo e diina goona - woni lislaamu -; fii yo ɓamtu ka e hoore kala ko lunndii ka e diina. Allah no seedii ɗum, Allah yonii seedee. info
التفاسير:
ߟߝߊߙߌ ߟߎ߫ ߢߊ߬ߕߣߐ ߘߏ߫ ߞߐߜߍ ߣߌ߲߬ ߞߊ߲߬:
• الصد عن سبيل الله جريمة يستحق أصحابها العذاب الأليم.
faddagol e laawol Allah ngol, ko bone mo golluɓe ɗum hanndi e lepte muusuɗe. info

• تدبير الله لمصالح عباده فوق مستوى علمهم المحدود.
No Allah toppitortoo non jeyaaɓe Makko ɓen, hino feƴƴi ka ɓe anndi ɗon. info

• التحذير من استبدال رابطة الدين بحمية النسب أو الجاهلية.
Aayeeje ɗen hino rentini waɗtitirgol jeydugol ka diina ngol, jinngo dammbe maa majjiyanke. info

• ظهور دين الإسلام سُنَّة ووعد إلهي تحقق.
Feeñugol diina lislaamu kan, ko fodoore nde Allah laatini. info