വിശുദ്ധ ഖുർആൻ പരിഭാഷ - അൽ മുഖ്തസ്വർ ഫീ തഫ്സീറിൽ ഖുർആനിൽ കരീം (ഫുലാനി വിവർത്തനം).

പേജ് നമ്പർ:close

external-link copy
102 : 6

ذَٰلِكُمُ ٱللَّهُ رَبُّكُمۡۖ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ خَٰلِقُ كُلِّ شَيۡءٖ فَٱعۡبُدُوهُۚ وَهُوَ عَلَىٰ كُلِّ شَيۡءٖ وَكِيلٞ

On mon Siforɗo ɗin sifaaji, ko Joomi mon! Reweteeɗo goo alanaa on ko woori Mo, ko Kanko Woodini kala huunde. Rewee Kanko tun, ko Kanko hanndi e dewal. Ko O reenuɗo kala huunde. info
التفاسير:

external-link copy
103 : 6

لَّا تُدۡرِكُهُ ٱلۡأَبۡصَٰرُ وَهُوَ يُدۡرِكُ ٱلۡأَبۡصَٰرَۖ وَهُوَ ٱللَّطِيفُ ٱلۡخَبِيرُ

Giiɗe ɗen humɓindotaako Mo, Kanko Seniiɗo On himo Humɓindoo giiɗe ɗen. Ko O Newaniiɗo jeyaaɓe Makko moƴƴuɓe ɓen, Humpitiiɗo ɓe. info
التفاسير:

external-link copy
104 : 6

قَدۡ جَآءَكُم بَصَآئِرُ مِن رَّبِّكُمۡۖ فَمَنۡ أَبۡصَرَ فَلِنَفۡسِهِۦۖ وَمَنۡ عَمِيَ فَعَلَيۡهَاۚ وَمَآ أَنَا۠ عَلَيۡكُم بِحَفِيظٖ

Gomɗii hujjaaji ɓannguɗi arii on onon yimɓe ɓen, immorde ka Joomi mon : kala jaɓuɗo ɗi o taskii, o nafitoray, kala kadi wumnaaɗo e majji, o salii taskaade ɗi, lorra mun ko e makko yanata. Min mi wonaali reenoowo on, lima golle mon. Min ko mi Nulaaɗo immorde ka Joomi am, ko Kanko woni Reenoowo on. info
التفاسير:

external-link copy
105 : 6

وَكَذَٰلِكَ نُصَرِّفُ ٱلۡأٓيَٰتِ وَلِيَقُولُواْ دَرَسۡتَ وَلِنُبَيِّنَهُۥ لِقَوۡمٖ يَعۡلَمُونَ

Ko wano Men mbaainiri non hujjaaji e Kattane Alla ngal, Men Ferlisirta Aayeeje fodoore e kammbaa e waaju. Arma sirkooɓe ɓen wi'a : "Ɗum wanaa wahyu, ko ko jannguɗaa e yimɓe Defte ɓen ado maa". E fii yo Men Ɓannginan yimɓe ɓen goonga kan, Men Ferlisana gomɗimɓe ɓen e mofte Muhammadu (yo o his) Aayeeje ɗen, ko ɓen jaɓata goonga. info
التفاسير:

external-link copy
106 : 6

ٱتَّبِعۡ مَآ أُوحِيَ إِلَيۡكَ مِن رَّبِّكَۖ لَآ إِلَٰهَ إِلَّا هُوَۖ وَأَعۡرِضۡ عَنِ ٱلۡمُشۡرِكِينَ

An Nulaaɗo, jokku kon ko Joomi maa Wahyini e maa. Ko Kanko Seniiɗo woni reweteeɗo e goonga. Wata a sokolir heeferɓe ɓen, Alla kippay fii maɓɓe. info
التفاسير:

external-link copy
107 : 6

وَلَوۡ شَآءَ ٱللَّهُ مَآ أَشۡرَكُواْۗ وَمَا جَعَلۡنَٰكَ عَلَيۡهِمۡ حَفِيظٗاۖ وَمَآ أَنتَ عَلَيۡهِم بِوَكِيلٖ

Sinno Alla Muuyuno, ɓe kafidataano Mo e gooto! Men Waɗaali ma an Nulaaɗo, reenoowo golle maɓɓe ; a wonaali kadi a fawtiiɗo ɓe, an ko a Nulaaɗo, ko yottingol tun fawi maa. info
التفاسير:

external-link copy
108 : 6

وَلَا تَسُبُّواْ ٱلَّذِينَ يَدۡعُونَ مِن دُونِ ٱللَّهِ فَيَسُبُّواْ ٱللَّهَ عَدۡوَۢا بِغَيۡرِ عِلۡمٖۗ كَذَٰلِكَ زَيَّنَّا لِكُلِّ أُمَّةٍ عَمَلَهُمۡ ثُمَّ إِلَىٰ رَبِّهِم مَّرۡجِعُهُمۡ فَيُنَبِّئُهُم بِمَا كَانُواْ يَعۡمَلُونَ

Onon gomɗimɓe ɓen, wata on yennu dey sanamuuji ɗi sirkooɓe ɓen rewata ɗin kafida e Alla, sakko ɓe yennira Alla yottagol, hara ko sabu majjeede Seniiɗo On. Ko wano Men Cuɗirani non ɓee ɗoo ndee majjere maɓɓe, Men Cuɗiranta kala mofte golle maɓɓe ɗen ; boni moƴƴi, ɓe huuway ko Men Cuɗinani ɓe kon. Refti ko ka Joomi maɓɓe woni ruttoorde maɓɓe nden Ñalnde Darngal ; O Humpita ɓe kon ko ɓe gollaynoo aduna, O Yoɓita ɓe ɗum. info
التفاسير:

external-link copy
109 : 6

وَأَقۡسَمُواْ بِٱللَّهِ جَهۡدَ أَيۡمَٰنِهِمۡ لَئِن جَآءَتۡهُمۡ ءَايَةٞ لَّيُؤۡمِنُنَّ بِهَاۚ قُلۡ إِنَّمَا ٱلۡأٓيَٰتُ عِندَ ٱللَّهِۖ وَمَا يُشۡعِرُكُمۡ أَنَّهَآ إِذَا جَآءَتۡ لَا يُؤۡمِنُونَ

Sirkooɓe ɓen woondirii hattirde woondoore maɓɓe wonnde : si Muhammadu addaniiɓe Aaya mo ɓe suɓii, maa ɓe gomɗin mo. Maakan ɓe an Nulaaɗo : "Aayeeje ɗen wanaa e juuɗe am woni, sakko mi jippina ɗen. Si ko woni, ko ko Alla ɗe woni, himo Jippina ɗe tuma O Muuyi". Ko honɗum anndini on, onon gomɗimɓe ɓen, wonnde si ɗee Aayeeje ardirii no ɓe lamndori non, ɓe gomɗintaa? Pellet, ɓe heddoto e salaare maɓɓe nden ; tawde ɓe faalaako feewugol. info
التفاسير:

external-link copy
110 : 6

وَنُقَلِّبُ أَفۡـِٔدَتَهُمۡ وَأَبۡصَٰرَهُمۡ كَمَا لَمۡ يُؤۡمِنُواْ بِهِۦٓ أَوَّلَ مَرَّةٖ وَنَذَرُهُمۡ فِي طُغۡيَٰنِهِمۡ يَعۡمَهُونَ

Meɗen Walitira ɓerɗe maɓɓe e giiɗe maɓɓe e heedde hakkunde maɓɓe e peewal ngal, wano Men Gerdunoo ɓe e gomɗingol Qur'aanaare nden ka laawol aranol, sabu ko ɓe yeddunoo kon ; Men Acca ɓe e majjere maɓɓe e salanagol Joomi maɓɓe, ko ɓe weemuɓe. info
التفاسير:
ഈ പേജിലെ ആയത്തുകളിൽ നിന്നുള്ള പാഠങ്ങൾ:
• تنزيه الله تعالى عن الظلم الذي ترسِّخُه عقيدة (الجَبْر)، وبيان أن كفر العباد وشركهم أمر يحدث باختيارهم.
Ko laɓɓingol Alla Toowuɗo On gaay e tooñe, nge fibde JABRIYANKOOBE ɓanngina wonnde yeddugol jeyaaɓe ɓen e sirku maɓɓe on, ko kamɓe suɓotoo ɗum. info

• ليس بمقدور نبي من الأنبياء أن يأتي بآية من عند نفسه، أو متى شاء، بل ذلك أمر مردود لله تعالى، فهو القادر وحده على ذلك، وهو الحكيم الذي يُقَدِّر نوع الآية ووقت إظهارها.
Annabaajo hay e gooto hattanaa addannde hoore-mun Aaya, ɗum ko fiyaake mo Alla Hertorii ; ko Kanko tun hattani ɗum, O Ñeeñani hoddirgol noone Aaya on e saanga feeñugol makko. info

• النهي عن سب آلهة المشركين حذرًا من مفسدة أكبر وهي التعدي بالسب على جناب رب العالمين.
Ko haɗugol yennude reweteeɗi sirkooɓe ɓen, ka rentingol e bone ɓurɗo mawnude ; on woni jaggitugol yennude Alla Jeyɗo Winndere nden. info

• قد يحول الله سبحانه وتعالى بين العبد والهداية، ويُصرِّف بصره وقلبه على غير الطاعة؛ عقوبة له على اختياره الكفر.
Alla no Wona hakkunde jeyaaɗo on e peewal ngal, O Yiilira giiɗe makko e ɓernde makko ko woori ɗoftaare ; ɗum non hara ko leptirgol mo ko o suɓanii kon yeddugol. info